Takmer 200 rokov delili zoológovia vtáky na tie s pohyblivými kĺbmi v hornej čeľusti, ktoré im umožňujú pohybovať hornou časťou zobáka, a na oveľa menšiu skupinu vrátane pštrosov a emu, ktoré majú zrastené horné podnebie, v dôsledku čoho je ich horná časť zobáka menej pohyblivá. Zrastené podnebie sa vyskytuje aj pri dinosauroch vrátane tých, ktoré boli predkami súčasných vtákov, takže vedci sa domnievali, že pštrosy a im príbuzné druhy sú vývojovo staršou skupinou vtákov a pohyblivá horná časť zobáka sa objavila neskôr.
Paleontológovia teraz identifikovali lebečnú kosť vtáka, ktorý žil pred takmer 67 miliónmi rokov – tesne pred dopadom asteroidu, ktorý vyhubil dinosaury, na Zem. Časť hornej čeľuste objavená v belgickom kameňolome sa veľmi podobá svojmu pohyblivému náprotivku pri súčasných kurčatách alebo kačiciach, z čoho vyplýva, že dávny vták mal aj kĺbovú časť horného zobáka. Zdá sa, že kĺbový zobák bol prítomný už pri predkovi moderných vtákov a zrastené podnebie sa pri pštrosoch a ich príbuzných znovu vyvinulo neskôr. Mení to spôsob, akým sme od čias Linného nazerali na evolúciu vtákov. Mysleli sme si, že sme to vyriešili už pred stáročiami a teraz nachádzame fosílie, ktoré ukazujú, že to tak nie je, objasňuje paleontológ Christopher Torres z Ohio University.
Výskumníci tvrdia, že ide o doteraz neznámy druh vtáka a pomenovali ho Janavis finalidens. Bol to pobrežný letec, ktorý lietal nad plytkými moriami, a jeho hmotnosť sa odhaduje na 1,5 kilogramu – približne na veľkosť volavky popolavej.
Zo stránky Science spracovala BP
