Za dátum zrodu automobilizmu sa často považuje 29. január 1886, keď Carl Benz požiadal o patent na svoje vozidlo s benzínovým motorom. Menej známe je, že o päť rokov skôr, 19. apríla 1881, v centre Paríža úspešne otestoval francúzsky vynálezca Gustave Trouvé svoju trojkolku poháňanú elektromotorom.
I keď G. Trouvé na svoje vozidlo patent nezískal, elektromobily tu skrátka boli skôr. A nielen to. Podľa niektorých zdrojov bolo údajne okolo roku 1900 na cestách USA viac elektrických áut ako modelov so spaľovacím motorom.
Desaťročie zmien
Vývoj sa odvtedy z rôznych technických aj ekonomických dôvodov uberal v prospech spaľovacieho motora, aspoň v cestnej doprave. V súčasnosti, po viac ako storočí, sa však akoby opäť vracal po svojich stopách a chystal sa začať odznova. Elektromobily sú považované za ekologickú alternatívu nielen v osobnej doprave, ale aj v hromadnej. Súčasťou budúcich inteligentných miest by mali byť udržateľné systémy elektrických dopravných prostriedkov: električiek, trolejbusov, ale najmä autobusov, ktoré tvoria väčšinu vozidiel verejnej dopravy súčasnosti. Podľa správy finančnej spoločnosti ING bude do roku 2030 tretina zo všetkých 200 000 autobusov v európskych mestách bez emisií. Autobusy s nulovými emisiami budú v roku 2030 pokrývať už dve tretiny nových registrácií všetkých mestských autobusov. Toto bude desaťročie zmien, tvrdí správa. V roku 2023 možno podľa ING očakávať prudký nárast nasadzovania elektrobusov alebo autobusov s palivovými článkami: mnoho európskych krajín chce do roku 2025 vykázať aspoň 22,5 % novoregistrovaných autobusov s nulovými emisiami. V samotnom roku 2023 by do európskej verejnej dopravy malo pribudnúť 2 450 nových plne elektrických autobusov a tento počet vzrastie na viac ako 4 000 do roku 2025.
Nezaberať priestor
Trend odbúravania emisií v hromadnej doprave by mal v nezmenenom tempe pokračovať až do konca dekády, keď by malo v Európe jazdiť približne 65 000 batériových elektrických autobusov a nešpecifikované množstvo autobusov s palivovými článkami. Vzhľadom na skutočnosť, že ešte pred niekoľkými rokmi boli na kontinente elektrifikované sotva 4 % vozového parku verejnej dopravy, sú to naozaj ambiciózne predstavy. Elektrifikácia je však pre radikálne zníženie uhlíkových emisií nevyhnutná.
Vývoj elektrických vozidiel smeruje k tomu, že ich cenová dostupnosť sa čoskoro vyrovná vozidlám s tradičnými spaľovacími motormi. Rozšírenie individuálnych elektromobilov – hoci v porovnaní so súčasným stavom tiež žiaduce – však nevyrieši iný významný problém súčasnosti: preplnenosť mestských ciest. Programy rôznych stimulov ponúkaných ľuďom, ktorí si zaobstarajú elektromobily, sa môžu stať aj dvojsečnou zbraňou: lacnejšie alebo inak výhodné elektromobily sa napríklad môžu stať druhým automobilom v mnohých domácnostiach, čím sa opäť zvýšia celkové nároky na už teraz nedostatkový mestský priestor. V minulom desaťročí napríklad nórska vláda zaviedla a po čase zrušila celoštátne pravidlo umožňujúce jazdu elektromobilov v autobusových jazdných pruhoch, pretože sa ukázalo, že to výrazne spomaľuje a znehodnocuje cestovanie verejnou dopravou.
R
