Obezita a nadváha podstatne zhoršujú zdravie a kvalitu biologického a sociálneho života ľudí. Preto medzi ľuďmi, na internete aj v literatúre, a občas aj vo vedeckej sfére, nájdeme veľa receptov na chudnutie. O tom, ktoré z nich treba brať s rezervou a prečo, sme sa rozprávali s profesorom Alexandrom Sirotkinom z Fakulty prírodných vied a informatiky UKF v Nitre.
Čím sa zaoberáte vo vašej práci?
Mojou hlavnou srdcovou záležitosťou ako vedca je biológia reprodukcie. Z hľadiska dôležitosti je to kľúčový proces, ktorý zabezpečuje existenciu druhu. Zmysel biologického života sa dá dokonca chápať ako proces množenia, selekcie a prenosu určitých génov na ďalšie generácie, aj za cenu sebaobetovania.
Z osobného hľadiska je to najkomplikovanejší biologický proces, ktorý je zaujímavé rozlúštiť a v ktorom má každý šancu nájsť niečo nové. Zo spoločenského hľadiska je výskum v tejto oblasti prospešný pre zdravie ľudí aj zvierat: v súčasnosti má až tretina manželských párov a viac ako štvrtina hospodárskych, domácich a divých zvierat problémy s reprodukciou. Preto je pochopenie mechanizmov a faktorov ovplyvňujúcich tento proces zaujímavý z biologického, vedeckého i spoločenského hľadiska.
S mojimi kolegami sa už takmer 40 rokov snažíme pochopiť endokrinné, vnútrobunkové a molekulárne mechanizmy reprodukčných procesov a ako na ne vplývajú vonkajšie faktory, napríklad výživa, liečivé rastliny či kontaminanty prostredia. Usilujeme sa využiť nadobudnuté poznatky na riadenie týchto procesov, na predpoveď, diagnostiku a liečbu reprodukčných porúch. Výsledkom tohto výskumu je viac ako 700 publikácií, ktoré boli citované viac ako tritisíckrát, a zároveň pochopenie nedokonalosti našich súčasných poznatkov, diagnostických a liečebných úkonov v tejto oblasti.
Čo vás priviedlo k téme chudnutia, ktorej sa tiež venujete?
K výskumu obezity a prostriedkov proti nej ma priviedla logika výskumu v oblasti reprodukcie. Sledoval som vplyv hormónov, prísunu kalórií, funkčných potravín a schopnosť určitých liečivých rastlín a rastlinných látok regulovať reprodukčné procesy a zabraňovať negatívnym účinkom kontaminantov prostredia. Pri analýze literatúry som si všimol tesné prepojenie reprodukcie a metabolizmu a vplyv niektorých metabolických hormónov a rastlinných látok na oba procesy. Preto som sa začal zaoberať mechanizmami a faktormi regulujúcimi nielen reprodukciu, ale súčasne aj obezitu. Tá sa za posledné roky stala veľkým spoločenským problémom.
Prof. RNDr. Alexander Sirotkin, DrSc., pracuje na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zaoberá sa základným výskumom endokrinnej a vnútrobunkovej regulácie základných biologických procesov, prevažne v reprodukcii. V roku 2020 získal za svoj výskum a za uplatnenie dosiahnutých výsledkov v biológii, poľnohospodárstve, medicíne a v biotechnológii ocenenie Cena za vedu a techniku v kategórii Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky. Je autorom mnohých publikácií, okrem iného aj knihy Rastliny na chudnutie – pravda a mýty.
V priebehu uplynulých 40 rokov sa počet obéznych ľudí vo svete strojnásobil, takže sa dá hovoriť o pandémii obezity. Nepoznám ľudí, ktorí by neboli znepokojení svojím metabolickým stavom a postavou. Spoločenský záujem o tento problém ma priviedol až k tomu, že ma pozvali riešiť niekoľko projektov zameraných na látky a faktory, ktoré môžu obezite zabrániť. Tento výskum rozšíril aj moje poznatky v tejto oblasti. S niektorými z nich som sa podelil v predchádzajúcom čísle Quarku 2/2023 a v monografii z roku 2020 Rastliny na chudnutie – pravda a mýty.
Čo sa deje s jedlom v našom organizme?
Živé organizmy potrebujú pre svoje telo a jeho fungovanie stály prísun stavebných látok a energie. Zdrojom oboch je výživa. Tá obsahuje predovšetkým bielkoviny, cukry a tuky, ktorých premenou (metabolizmom) získava náš organizmus stavebné látky a energiu.
Všetky tieto zložky si môžeme predstaviť ako retiazky. Pri bielkovinách sú tvorené jednotlivými aminokyselinami. Cukry (polysacharidy) sú zasa tvorené pospájaním jednoduchých cukrov – monosacharidov a tuky sú retiazky esterov mastných kyselín. Ich zloženie je unikátne pre každý organizmus. Pri trávení sa tieto retiazky z výživy rozložia na základné zložky: bielkoviny na aminokyseliny, polysacharidy na monosacharidy, tuky na mastné kyseliny a alkohol. Popritom sa uvoľňuje energia.
Elementárne látky sa používajú ako stavebný materiál na vytváranie telu vlastných látok. Z aminokyselín sa naspäť skladajú pre telo potrebné bielkoviny, z monosacharidov polysacharidy a z mastných kyselín tuky. Energia uvoľnená počas trávenia sa používa pri samotnom procese trávenia (rozloženie – skladanie) a na zabezpečenie iných životných funkcií. Keď organizmus získava príliš veľa energie a nutričných látok, hromadia sa v organizme ako zásoby. Odtiaľ môžu byť v prípade potreby uvoľnené a použité. Čím menej energie prijmeme s jedlom a čím viac jej minieme na základné funkcie, prácu a termoreguláciu (vylučovanie tepla), tým menej sa jej ukladá do zásoby.
Zásobné látky sú tuky, polysacharidy (prevažne živočíšny škrob glykogén) a bielkoviny. Syntéza tukov vyžaduje najviac energie a pri ich štiepení sa jej najviac uvoľňuje. Preto sú tuky najlepšou zásobárňou energie. Nadbytočný tuk sa ukladá v bunkách tzv. bieleho a hnedého tukového tkaniva najmä pod kožou, v brušnej dutine a tiež na iných miestach tela. Zvyšky cukrov sa môžu ukladať v pečeni nielen vo forme glykogénu, ale aj tukov a vyvolávať stukovatenie (steatózu) pečene. Človek má zásobného tuku priemerne 10 až 12 % hmotnosti tela, u obéznych ľudí je tento podiel väčší. Ženy majú v priemere o 10 až 15 % viac tuku ako muži a ukladá sa im v iných častiach tela.
Je pravda, že keď nebudeme jesť tuky, tak schudneme?
Toto je jeden z častých omylov. Náš organizmus potrebuje tuky. Slúžia ako zásobáreň energie, termoizolácia, mechanická ochrana vnútorných orgánov, stavebný materiál pre bunky, zdroj hormónov adipokínov, rozpúšťadlo pre niektoré látky, zdroj vody a pravdepodobne aj zdroj iných typov buniek.
Obezita však môže vznikať nielen konzumáciou tukov, ale aj bielkovín a cukrov. Tuky môžu vznikať aj ako produkty metabolizmu bielkovín a cukrov. Keď konzumujeme veľké množstvo cukrov a bielkovín, náš organizmus ich spaľuje namiesto tukov, ktoré sa potom všetky ukladajú, namiesto toho, aby sa spaľovali. Navyše, cukry podporujú vylučovanie inzulínu, ktorý aktivuje aj ukladanie tukov. Preto tukové zásoby môžu rásť nielen z príjmu tukov, ale aj cukrov a bielkovín. Napríklad konzumácia veľkého množstva proteínov pri proteínových diétach a pri bodybuildingu môže viesť namiesto zoštíhlenia k obezite.
Známy mýtus hovorí, že keď vynecháme raňajky, schudneme a budeme zdravší…
V niektorých experimentoch vynechanie raňajok pomáhalo pri liečbe obezity, ale iné štúdie tento vplyv nepreukázali. Príčinou môže byť to, že vynechanie raňajok porušovalo cirkadiánne rytmy metabolických procesov a znižovalo nielen prísun, ale aj výdaj energie. Niektorí autori dokonca uvádzajú, že vynechanie raňajok bolo spojené s vyššou obezitou, horšou kvalitou stravy a zvyšovalo hladinu tukov a riziko srdcovo-cievnych ochorení.
A čo spojenie – čím častejšie jeme, tým viac priberáme?
Viac záleží na tom, koľko a čo jeme. Denný počet jedál sa mení podľa spôsobu života. Naši predkovia – ľudoopy a poľovníci kamennej doby pravdepodobne nemali výrazne rozdelený príjem potravy na raňajky, obed a večeru, ale jedli vtedy, keď bolo čo. Starovekí Rimania mali prevažne iba obed, ľudia v stredoveku – raňajky a obed. Až zavedenie umelého večerného osvetlenia, ktoré predlžovalo denné aktivity, prinieslo zvyk večerať.
Porovnávanie výskytu obezity ukázalo lepšie chudnutie u ľudí stravujúcich sa jeden až dvakrát denne a päť- až šesťkrát denne v porovnaní s ľuďmi stravujúcimi sa trikrát denne. Takže máme dva alternatívne modely stravovania. Prvý model, ktorý môže viac vyhovovať zaneprázdneným ľuďom, je jesť len jeden- alebo dvakrát denne. Pri druhom modeli sa odporúča jesť päť- až šesťkrát denne, no v tomto prípade si treba dávať pozor na veľkosti jednotlivých jedál, aby príjem energie neprekračoval optimálnu dennú dávku.
Ako sa dá stanoviť optimálna denná dávka potreby energie?
Na túto otázku sa dá odpovedať jednoducho: optimálna dávka potreby energie by mala byť taká, aby zodpovedala jej výdaju. Oveľa komplikovanejšie je odmerať túto potrebu energie v praxi. Smart hodinkami sa dá približne zistiť, koľko kalórií ste v ten deň spálili chôdzou a behom. Tieto hodinky však nepovedia, koľko kalórií potreboval váš základný metabolizmus.
Úroveň základného metabolizmu je veľmi individuálna a potrebuje viac energie ako športovanie a manuálna práca. Je komplikované spočítať aj to, koľko kalórií sme skonzumovali. Tabuľkové hodnoty kalorickosti určitých jedál, ktoré si vyberiete pre svoj jedálny lístok, sú veľmi približné. Reálne množstvo spotrebovaných kalórií závisí aj od zdroja, kvality a kombinácií jednotlivých jedál, času konzumácie, fyziologického stavu organizmu a jeho mikroflóry a od množstva iných faktorov. Preto najspoľahlivejšou metódou na zistenie, či prísun energie do organizmu zodpovedá jej spotrebe, je pravidelne sa vážiť a zvyšovať výdaj energie alebo znižovať jej príjem, keď vaša telesná hmotnosť začne nebezpečne rásť. V tom môžu pomôcť základné pravidlá životosprávy. Keď nepomôžu, prichádzajú na rad funkčné potraviny, farmakologické prípravky, psychoterapia, fyzické cvičenia a napokon chirurgické zákroky.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
