Najnovšie analýzy vzoriek DNA starých Egypťanov odhalili dovoz mumifikačných látok a exotických prísad do Egypta z nečakanej diaľky.
Úplné či čiastočné mumifikovanie tiel mŕtvych ľudí (a posvätných zvierat) je popri pyramídach v širšej verejnosti azda najznámejší symbol starovekého Egypta faraónskeho obdobia. Deklarovaným a vážne mysleným a akceptovaným cieľom procesu mumifikácie bolo zachovať telo pre večnosť. Súviselo to s nábožensko-mytologickými predstavami starovekých Egypťanov o ráde sveta, konkrétne s pojmom posmrtného vzkriesenia a záhrobného života. Ten je napokon vlastný takmer všetkým náboženstvám, keďže sa doň premieta hlboká ľudská túžba po pretrvaní. Preto sa tí, ktorí si to v tom čase v Egypte mohli dovoliť, usilovali o čo i len čiastočné zachovanie. Náklady boli vysoké, úmerné stupňu a kvalite mumifikácie. To bol dôvod, prečo sa jej využitie zužovalo na dobové spoločenské elity – panovníka a jeho rodinu, šľachtu, veľkňazov, palácových a správnych úradníkov, bohatých obchodníkov a podobne.
Nové analýzy DNA
Ako vyzerajú staroegyptské múmie, vie vďaka múzeám, knihám a masovokomunikačným médiám azda každý. Vedci a umelci podľa mumifikovaných pozostatkov oživujú tváre dávnych obyvateľov krajiny na Níle. Filmové dokumenty ukazujú odborné rekonštrukcie, ako postupovali mumifikátori – vrátane realistických hraných scén – a opísali aj hlavné použité materiály a konzervačné látky.
Nedávno pribudli analýzy vzoriek DNA z múmií pestrej palety starovekých Egypťanov. Mimoriadne zaujímavé poznatky sa zistili pri členoch faraónskych dynastií, najmä 18. dynastie staroegyptskej Novej ríše, kam patril aj svetoznámy zlatý faraón Tutanchamón. Ďalším veľkým novým výskumným pokrokom v porovnaní s minulosťou je oveľa dôkladnejšia a presnejšia chemická analýza múmií pomocou špičkových moderných aparatúr a metód. Najnovším príspevkom je štúdia dvanásťčlenného tímu, ktorý viedli Maxime Rageot a Philipp Stockhammer z Univerzity Ludwiga Maximiliana v Mníchove a Univerzity Eberharda Karla v Tübingene (oboje Nemecko). Uverejnili ju v časopise Nature. V tíme boli okrem nemeckých aj vedci z Egypta, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska.
Staroveká globalizácia
Vedci skúmali zvyšky organických látok v 31 nádobách z podzemnej balzamovacej dielne objavenej v roku 2016 na jednom z najslávnejších egyptologických archeologických nálezísk v Sakkáre, asi 30 kilometrov južne od Káhiry. Dielňa sa nachádza vedľa pyramíd Unasa, posledného faraóna 5. dynastie Starej ríše, ktorý vládol v rokoch 2345 až 2315 pred n. l. Funkčná však bola oveľa neskôr, v období 26. dynastie v 7. a 6. storočí pred n. l., v poslednej slávnej faraónskej ére pred dobytím krajiny Peržanmi, Macedónčanmi a Rimanmi. Tí, azda s výnimkou značne poegyptčtenej pôvodom macedónskej dynastie Ptolemaiovcov (patrila k nej aj slávna Kleopatra VII.), zaviedli vlastné špecifické vládne systémy.
Popri identifikácii látok sa im podarilo zistiť, aká látka sa používala pri balzamovaní danej časti tela. Najväčšie prekvapenie však priniesli určenia miest pôvodu jednotlivých balzamovacích látok. Zistenie, že sa do starého Egypta dovážali z celej stredomorskej oblasti a Blízkeho východu, vedci očakávali. Menej však predpokladali výskyt látok z oblastí tropických dažďových lesov, a to nielen z pomerne blízkeho vnútrozemia Afriky, ale až z juhovýchodnej Ázie. Naša súčasná globalizácia so zložito prepletenými výrobno-obchodnými sieťami, hoci dočasne na zostupnej krivke krízového výkyvu, očividne nebola prvá ani druhá (po tej spred 1. svetovej vojny).
Zdeněk Urban
