Luky a šípy v Európe mohol zaviesť Homo sapiens približne pred 54 000 rokmi, uviedla archeologička Laure Metzová z Univerzity Aix-Marseille, ktorá skúmala nálezy z lokality Grotte Mandrin v južnom Francúzsku. Lov lukom a šípom sa objavil v Afrike asi pred 60- až 80-tisíc rokmi.
Ukázalo sa, že H. sapiens navštívil Grotte Mandrin dávno pred zánikom neandertálcov a oveľa skôr, ako si dosiaľ vedci mysleli. Najstarší známy Homo sapiens, ktorý migroval na územie neandertálcov, ovládal používanie luku, tvrdí L. Metzová. V Grotte Mandrin sa našli trojuholníkové kamenné hroty, pričom najmenšie z nich, mnohé so šírkou najviac 10 milimetrov, mohli preraziť kožu zvierat iba vtedy, keď boli vystrelené z lukov.
Nič nenaznačuje, že by neandertálci, ktorí používali oštepy, poznali aj luky a šípy. Vedci predpokladajú, že ich mozog neumožňoval rozšírené vizuálne a priestorové schopnosti, ktoré využíval pri love s lukom H. sapiens. Luky však nemuseli poskytovať veľké lovecké výhody v porovnaní s oštepmi. Naopak, prví H. sapiens v Európe sa možno od neandertálcov naučili, že lov s oštepom v skupinách je vhodnejší v chladnej krajine, kde sa môže ľahko pretrhnúť tetiva luku a prenasledovanie koristi na veľké vzdialenosti je vyčerpávajúce.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
