Hoci máme aj u nás v Európe viaceré druhy motýľov, ktoré sa každoročne sťahujú na veľké vzdialenosti, napríklad zo severnej Afriky na Slovensko (babôčky, lišaje), ba doletia ešte ďalej na sever do Škandinávie a späť, z celosvetového hľadiska je určite najznámejším migrujúcim druhom motýľa americký danaus sťahovavý.
Rod danaus (Danaus), ktorý je známy aj ako monarch či monarcha, patrí do čeľade babôčkovité (Nymphalidae). V našej literatúre sa občas označuje aj ako babôčka smradľavá, hoci v skutočnosti nezapácha. Entomológovia rozlišujú v rámci rodu dvanásť druhov, väčšina z nich pôvodne žila v Amerike, no niekoľko zástupcov osídlilo aj iné oblasti našej planéty.
Veľké sťahovania populácií
Danaus sťahovavý (Danaus plexippus) zahŕňa dva poddruhy, pričom iba nominotypický Danaus plexippus plexippus je sťahovavý, zatiaľ čo Danaus plexippus megalippe získal druhové meno neprávom, keďže nemigruje. Je zaujímavé, že oblasti výskytu oboch poddruhov sa čiastočne prekrývajú na juhu USA. Od Georgie a Floridy totiž žije ďalej na juh cez Strednú Ameriku a Karibské ostrovy až do severných oblastí Južnej Ameriky D. p. megalippe. Amazonku však nedokázal prekonať, to sa podarilo iba jeho bratrancovi danausovi oranžovohnedému (Danaus gilippus), s ktorým má takmer zhodnú oblasť výskytu.
Migrujúci poddruh D. p. plexippus žije v Severnej Amerike, kde vytvára dve dominantné, čiastočne oddelené populácie. Západná populácia je rozšírená pozdĺž tichomorského pobrežia Spojených štátov a Kanady, jej príslušníci sa koncom leta postupne sťahujú na zimoviská s priaznivejšou klímou v Kalifornii. Motýle tvoriace východnú populáciu, ktorej areál sa tiahne od Skalnatých vrchov (Rocky Mountains) na východ a sever až do oblasti Veľkých jazier na pomedzí USA a Kanady, podnikajú podstatne dlhšie migrácie. Na zimovisko v horských lesoch Mexika (Sierra Madre del Sur) na hranici federálnych štátov México a Michoacán, resp. opačným smerom, prekonávajú vzdialenosť približne tri- až štyritisíc kilometrov.
Generačné štafety
Jedinec nepreletí celú vzdialenosť sám. Danaus sťahovavý sa presúva každoročne oboma smermi štafetovým spôsobom: čo štafeta, to jedna generácia. Pri migrácii zo zimovísk severným smerom je postup pomalší než opačným smerom koncom leta a v jeseni. Pri motýľoch sa po presune z Mexika do USA a počas ďalšieho postupu, až kým časť z nich nedosiahne severný okraj areálu, vystrieda niekoľko generácií (obyčajne tri až štyri).
Koncom leta sa danausy zhromažďujú do obrovských zoskupení a začínajú migrovať južným smerom, pričom denne preletia približne 130 km v asi stometrovej výške, no často sa pohybujú nižšie nad zemou. V noci motýle odpočívajú v hustých zhlukoch v korunách niektorých po generácie obľúbených stromov. Tie vyhľadávajú aj na tradičných zimoviskách. Platí to pre obe populácie – východnú i západnú. Kde-tu sa zastavia, aby si doplnili energiu nektárom z kvetov. Preferujú byliny z rodu glejovka (Asclepias), na ktorých sa vyvíjajú húsenice, ale podľa potreby využívajú aj vlastné tukové zásoby.
Neomylne do cieľa
Niektoré označené pozorované jedince dokázali letieť bez zastávky aj vyše sto hodín. Súviselo to hlavne s preletom nad morskou hladinou, napríklad smerom na Kubu. Osud týchto motýľov zatiaľ vedci presne nepoznajú. Z uvedených informácií vyplýva, že jednotlivé generácie motýľa žijú rôzne dlho. Najkratšie žijú jarné generácie – len niekoľko týždňov, ale na jeseň vyliahnuté motýle, ktoré doletia koncom októbra až v polovici novembra na zimovisko v Mexiku a na jar sa vrátia do USA, žijú šesť až osem mesiacov.
Okrem obrovskej vzdialenosti je na migrácii tohto poddruhu danausa sťahovavého pozoruhodné to, že hoci ani jeden z motýľov uvedenú trasu ešte nikdy neabsolvoval, napriek tomu bezpečne trafí do cieľovej destinácie rovnako dobre ako príslušníci predchádzajúcich generácií. Správny smer mu pri ťahu pomáhajú udržiavať vnútorné hodiny, pomocou ktorých sleduje zmeny polohy slnka.
Pri tomto procese majú zásadnú úlohu kryptochrómy – proteíny pohlcujúce svetlo. Na rozdiel od niektorých iných druhov migrujúceho hmyzu sa v tomto motýľovi zistili dva rôzne druhy kryptochrómov. Prvý z nich (CRY 1) nastavuje vnútorné hodiny a udržuje ich v chode, zatiaľ čo druhý (CRY 2) ovplyvňuje schopnosť motýľa využívať slnko ako kompas. Zároveň zabezpečuje komunikáciu medzi kompasom a hodinami.
Chránené zimoviská
Na mexických zimoviskách, ktoré sa nachádzajú v horách v nadmorskej výške nad 2 000 metrov, vytvára danaus sťahovavý obrovské zoskupenia v korunách jedle posvätnej (Abies religiosa), známej aj ako oyamelová jedľa. Tento ihličnan uprednostňuje horské polohy s chladnejšou klímou v nadmorských výškach 2 100 až 4 100 m. Nižšie teploty a optimálna vlhkosť rovnako vyhovujú aj zimujúcim motýľom. Ich metabolizmus sa v týchto podmienkach zníži na minimum, takže spália len malú časť zásobných lipidov, ktoré potrebujú na spiatočnú cestu.
Akékoľvek vyrušovanie, ale aj prudké výkyvy počasia, ktoré ich nútia vzlietnuť a premiestniť sa, majú často za následok hromadný úhyn zimujúcich motýľov. Na výraznom znížení ich biomasy sa tu podieľajú aj prirodzení nepriatelia. Až šesťdesiat percent migrujúcich a hibernujúcich danausov dokážu zlikvidovať dva druhy spevavcov – trupiál čiernochrbtý (Icterus abeillei) a glezgovec čiernohlavý (Pheusticus melanocephalus). Pri oboch sa vyvinula odolnosť proti toxínom, ktorú získali motýle počas larválneho vývinu. Aby boli hibernujúce danausy čo najmenej vyrušované, na ich ochranu vyhlásili chránené územie s výmerou päťdesiatšesťtisíc hektárov. Biosférickú rezerváciu Reserva de la Biosfera de la Mariposa Monarca zaradilo UNESCO v roku 2008 medzi celosvetovo významné chránené lokality.
Text a foto RNDr. Jozef Májsky
