Kostry z obdobia približne 2 500 až 3 000 rokov pred n. l. napovedajú, že ľudia z tzv. jamovej kultúry jazdili na koňoch už krátko po ich domestikácii. Ľudia jamovej kultúry migrovali, rozšírili indoeurópske jazyky a zmenili ľudský genofond v Európe a Ázii. Ich cesty siahali od súčasného Maďarska až po Mongolsko, čo je približne 4 500 kilometrov. V mnohých ohľadoch zmenili dejiny Eurázie, hovorí archeológ Volker Heyd z Helsinskej univerzity.
Domestikácia koní sa rozšírila okolo roku 3500 pred n. l., zrejme za účelom získať mlieko a mäso. Aj ľudia jamovej kultúry mali kone a vedci tušili, že na nich jazdili, keďže rýchlo expandovali na takom rozľahlom území. Dôkazy však chýbali. Hľadanie komplikovala skutočnosť, že jazdecký výstroj bol vyrobený z dávno rozpadnutých prírodných materiálov a nálezy kompletných kostier koní z tohto obdobia sú zriedkavé.
Pri skúmaní viac ako 200 ľudských kostier z Rumunska, Bulharska a Maďarska Heydov tím objavil výrazné znaky napovedajúce, že títo ľudia jazdili na koňoch. Ide o súbor znakov nazvaný syndróm jazdectva. Patria k nim stopy na panve a stehenných kostiach, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku biomechanickej záťaže pri sedení s roztiahnutými nohami a zároveň držaní sa koňa, ako aj zahojené poškodenia stavcov po zraneniach pri páde. Ľudia z jamovej kultúry sú tak identifikovaní ako pravdepodobní prví jazdci.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
