Ľudský život trvá dlho. Nie však dostatočne dlho na to, aby sme sa stali svedkami mnohých dychberúcich udalostí, ktoré sa stanú vo vzdialenej budúcnosti.
V nemeckom meste Wemding je v procese stavby už 30 rokov tzv. pyramída času (nem. Zeitpyramide). Bude sa skladať celkovo zo 120 betónových blokov a dokončená bude v roku 3183.
Pyramída času
Toto umelecké dielo vzniklo v roku 1993 na 1 200. výročie založenia mesta a stavba sa riadi pravidlom ukladania jedného bloku každých 10 rokov. Dielo tým chce ľuďom pomôcť uvedomiť si, čo naozaj znamená také dlhé časové obdobie. Prvá vrstva pyramídy sa skladá z 8 × 8 blokov a štvrtý blok bude nainštalovaný v septembri tohto roku.
Svedkovia dokončenia pyramídy času budú neustále patriť medzi generácie ľudí, ktorí nebudú môcť bezpečne navštíviť okolie jadrovej elektrárne v Černobyle. Rádioaktívne žiarenie v oblasti katastrofy z roku 1986 bude ešte vždy privysoké a nevhodné pre život ľudí, pravdepodobne až do roku 22000.
Úkazy na oblohe
V roku 8703 zažijú obyvatelia našej planéty veľmi podobné nebeské divadlo, aké sme mali možnosť pozorovať v roku 2020. Vráti sa kométa Neowise. Tá k nám bola najbližšie 23. júla 2020 vo vzdialenosti 103 miliónov kilometrov. Po svojej eliptickej dráhe opustila náš solárny systém medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera a jej perióda obehu bola vypočítaná na 6 683 rokov. Ktovie s akými technologickými vymoženosťami ju budú pozorovať budúci astronómovia a nadšenci. Futurológovia odhadujú, že v tom čase by ľudstvo mohlo byť už na druhom stupni Kardašovovej škály. To znamená, že budeme schopní využiť v plnej miere všetky energetické zdroje svojej domovskej hviezdy.
Iné vesmírne divadlo si zasa musíme užívať práve my, pretože sa postupne vytráca. Ide o slávne Stĺpy stvorenia. Tie sú vytvorené medzihviezdnym prachom v Orlej hmlovine vzdialenej od nás 6 500 až 7 000 svetelných rokov. Nazývajú sa Stĺpmi stvorenia práve pre ich prach vo fáze formovania nových hviezd. Od ich objavenia v roku 1995 však postupné fotografie v rozmedzí mnohých rokov naznačujú možný zánik stĺpov v dôsledku tlakovej vlny spôsobenej výbuchom neďalekej supernovy. Tá mala stĺpy zničiť už pred 6-tisíc rokmi. Dôsledkom konečnej rýchlosti svetla bude zo Zeme možné pozorovať túto postupnú deštrukciu v priebehu najbližších storočí.
Priblíženie k inej hviezde
V dôsledku mesačných prílivov, ktoré spomaľujú rotáciu Zeme, možno očakávať potrebu pretvorenia merania času okolo roku 50000. Deň bude o sekundu dlhší ako v súčasnosti. Buď sa o sekundu oficiálne predĺži trvanie dňa, alebo sa to bude kompenzovať približne šiestimi neutrálnymi minútami počas osláv nového roku, keď sa na túto dobu hodiny zastavia.
Vesmírna sonda Voyager 1 bola vypustená v roku 1977, keď začala svoju nekonečnú púť do diaľav vesmíru. Letí rýchlosťou 17 kilometrov za sekundu a aktuálne sa nachádza vo vzdialenosti 23,5 miliardy kilometrov od Zeme. Nebola nasmerovaná na žiadnu konkrétnu blízku hviezdu našej Galaxie, okolo roku 44100 bude mať za sebou prekonanú vzdialenosť už viac ako dva svetelné roky a preletí v blízkosti 1,6 svetelného roku od hviezdy Gliese 445. Opäť by bolo príliš odvážne čo i len predpokladať technologickú vyspelosť ľudstva v tomto vzdialenom období, ale nemôžeme vylúčiť možnosť, že sondu cielene dobehnú iné sondy s cieľom zhotovenia historických snímok a jej pozorovaní.
Vzácne prechody planét
Prechod alebo tranzit planéty je úkaz, keď sa planéta na svojej obežnej dráhe dostane presne na miesto medzi hviezdou a pozorovateľom. Pravidelne pozorujeme prechod Venuše alebo Merkúra popred naše Slnko. Je to pomerne častý úkaz – Merkúr môžeme takto pozorovať priemerne až 13-krát za storočie. Tranzit Venuše sa deje približne raz za storočie v páre dvoch prechodov oddelených od seba osem rokov. Nedávna dvojica tranzitov sa udiala v rokoch 2004 a 2012, najbližšie to bude v rokoch 2117 a 2125. Bola to vždy historicky významná udalosť, ktorá v minulosti výrazne pomohla astronómom presnejšie vypočítať veľkosti a vzdialenosti planét, lepšie predpokladať ich orbity a v neposlednom rade už pomocou moderných technológií analyzovať ich atmosféru a zloženie. Vedci použili tranzit Venuše v roku 2012 na zdokonalenie techník objavovania exoplanét.
Ešte zriedkavejší je tranzit oboch planét súčasne. Simultánny tranzit Merkúra a Venuše z pohľadu diváka na Zemi sa naposledy vyskytol 22. septembra 373173 pred n. l., teda dávno predtým, ako sa vyvinuli moderní ľudia. Na ten najbližší si budeme musieť naozaj počkať. Opäť ho bude možné pozorovať 26. júla 69163, pričom potrvá približne 30 minút. A ešte raz si dvojitý tranzit vychutnáme 29. marca 224508.
Odvrátenie hrozieb
Denne sa Zem stretáva s množstvom malých meteoroidov, ktoré zhoria v atmosfére. Ročne ich je až približne 17-tisíc. Väčšie kúsky, ktoré dopadnú na zemský povrch, sú vzácne a vyhľadávané. Vďaka analýze nám dokážu prezradiť mnoho informácií o našej Galaxii a fungovaní vesmíru všeobecne. Čím väčšie teleso, tým menej časté a pravdepodobné je jeho stretnutie s našou planétou. Problém nastáva pri väčších asteroidoch, ktoré môžu po svojom dopade silno ovplyvniť dianie na planéte. Teleso s priemerom 1 km zasiahne Zem raz za 500 000 rokov, čo znamená, že okolo roku 500000 bude zásah veľmi pravdepodobný. Potomkovia ľudí budú musieť nebezpečné teleso dostatočne vopred odhaliť a odkloniť, prípadne zničiť. Určite z toho bude celosvetová senzácia a veľká udalosť.
Také vzdialené časové obdobie je signifikantné aj pre evolúciu človeka. Futurológovia sa zhodujú, že to, akým smerom sa bude evolúcia uberať, je väčšmi otázka technológií ako biológie. Omnoho väčšia dĺžka života alebo pomocou rôznorodých implantátov zlepšená kvalita života ľudí patria medzi tie základné predpoklady. Thomas Mailund, bioinformatik z Aarhuskej univerzity v Dánsku, tvrdí, že situácia sa obráti a bude neetické neupraviť isté gény detí, ktoré budú s vysokou pravdepodobnosťou zodpovedné za budúce ťažké choroby alebo postihnutia dieťaťa.
Gigantické kozmické predstavenia
Astronomických úkazov nikdy nie je dosť a okolo roku 1000000 sa dokonca aj denná obloha rozžiari výbuchom červeného nadobra Betelgeuze, hviezdy spektrálneho typu M vzdialenej od nás 600 svetelných rokov. Pôjde o niekoľko mesiacov trvajúce vizuálne predstavenie na nočnej aj dennej oblohe, oveľa žiarivejšie ako Mesiac. Takmer sa bude zdať, akoby Zem mala dve Slnká. A ako sme už spomínali, rotácia Zeme sa v dôsledku Mesiaca spomaľuje a bude v tom pokračovať aj o tri milióny rokov. Vtedy bude deň dlhší až o minútu v porovnaní so súčasným stavom.
Čo sa týka ďalekej budúcnosti celej Mliečnej cesty, najbližšia galaxia k nám, Andromeda, je v pohybe pravdepodobne smerom k našej Galaxii. Informáciu o kolíznom kurze galaxií priniesli vedci len pred desiatimi rokmi. Zrážka zatiaľ nie je istá. Keďže sa Andromeda naozaj pohybuje smerom k nám, kolmá rýchlosť nevyvoláva Dopplerov posun, a tak je náročné ju presne zmerať. Samuel Kováčik, teoretický fyzik a Vedátor, má pre nás ohľadom zrážky jasné stanovisko: Znie to desivo, mám však tri dobré správy. Po prvé, nastane to až o viac ako štyri miliardy rokov. Po druhé, pri zrážke galaxií bežne nedochádza k zrážkam hviezd, skôr ide o splynutie dvoch rojov múch. No a po tretie, k zrážke napokon možno vôbec nedôjde (pozri Quark 2/2022).
Stanislav Griguš
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Videá autora nájdete na YouTube kanáli To ako prečo?
