Americká vesmírna agentúra NASA vyvíja na báze jadrovej štiepnej reakcie alternatívny, až štyrikrát účinnejší druh raketového pohonu.
V roku 1957, v ktorom na obežnú dráhu okolo Zeme vypustili prvú umelú družicu – ruský Sputnik, sa začala kozmická éra ľudstva. Začali sa preteky o symbolické prvenstvá pri prieskume a výskume vesmíru. Prvá fáza týchto pretekov sa sústredila na vyslanie človeka do vesmíru a zvíťazil v nej vtedajší Sovietsky zväz, ktorý 12. apríla 1961 vyslal do vesmíru kozmonauta Jurija Gagarina. Spojeným štátom americkým sa podaril mimoriadne veľký krok pri výskume vesmíru v júli 1969, keď na Mesiaci pristál lunárny modul kozmickej lode Apollo 11 a dvaja členovia posádky – Neil Armstrong a Edwin Buzz Aldrin – vstúpili na povrch nášho najbližšieho vesmírneho suseda. Mesiac sa stal – a naďalej je – jediným mimozemským vesmírnym telesom, na ktoré človek vstúpil.
Vedci, inžinieri a kozmickí konštruktéri sa zhodujú na tom, že ďalším potenciálne vhodným vesmírnym kandidátom na miniosídľovanie vesmíru je planéta Mars. Má to však háčik: cesta na Mars trvá približne sedem mesiacov, pričom kozmická loď preletí asi 480 miliónov kilometrov. Keďže doterajší rekord najdlhšieho kontinuálneho pobytu človeka vo vesmíre je viac než 14 mesiacov (437 dní, kozmonaut Valerij V. Poľakov), z časového hľadiska by let na Mars, krátky pobyt na ňom a let späť nemal byť problém. Ten tkvie v tom, že na zásobovanie dlhodobých pilotovaných vesmírnych lodí slúžia pravidelne prilietavajúce zásobovacie moduly, no pri letoch na planétu Mars si bude musieť posádka viezť všetko potrebné so sebou. Veľmi dôležité bude minimalizovanie nielen vezených zásob, ale aj celej lode a jej hnacieho motora.
Doteraz sa na pohon vesmírnych dopravných prostriedkov takmer výhradne používali raketové motory na báze chemickej energie uvoľňovanej pri reakcii paliva s okysličovadlom. Americká vesmírna agentúra NASA nedávno oznámila, že v spolupráci s Agentúrou pre výskum pokročilých obranných projektov (DARPA) začne vyvíjať alternatívny druh raketového pohonu na báze jadrovej štiepnej reakcie. Pri tejto reakcii sa vyvíja značné množstvo tepla, ktoré sa využije na ohrev kvapalného paliva. To sa intenzívne mení na plyn expandujúci cez dýzu, generujúcu tak ťažnú silu.
Podľa agentúry NASA by nukleárny raketový pohon mohol byť tri až štyri razy účinnejší než bežný chemický raketový motor – neuviedla však, čo pod účinnosťou myslí. Ak všetko pôjde dobre, prvý vesmírny testovací let nového nukleárneho raketového motora by sa mal uskutočniť v roku 2027.
RM
