Jeden z najvýznamnejších vedcov 17. storočia Christiaan Huygens, ktorý upieral zrak na vzdialený Saturn, bol možno krátkozraký. Ch. Huygens objavil najväčší mesiac Saturnu Titan a odvodil tvar prstencov planéty. Teleskopy tohto holandského vedca však údajne poskytovali rozmazanejší pohľad ako iné vtedajšie teleskopy napriek tomu, že mali dobre zhotovené šošovky. Astronóm Alexander Pietrow z Leibnizovho inštitútu pre astrofyziku v Postupime v Nemecku sa domnieva, že to možno bolo preto, lebo sám Huygens potreboval okuliare.
Huygens pri výrobe ďalekohľadu kombinoval dve šošovky, objektív a okulár, umiestnené na oboch koncoch prístroja. Experimentoval s rôznymi šošovkami, aby našiel kombinácie, ktoré podľa jeho názoru vytvárali ostrý obraz. Nakoniec vytvoril tabuľku, v ktorej sledoval, ktoré kombinácie použiť na dosiahnutie daného zväčšenia. Podľa A. Pietrowa boli však Huygensove výpočty v porovnaní so súčasnými poznatkami o optike trochu chybné. Jedným z možných vysvetlení je, že Huygens si vybral šošovky na základe svojho chybného videnia. Historické záznamy uvádzajú, že Huygensov otec bol krátkozraký, takže by nebolo prekvapujúce, keby aj Christiaan Huygens trpel touto často dedičnou chybou.
Na základe predpokladu, že dôvodom nesúladu bola naozaj krátkozrakosť, Pietrow vypočítal, že Huygens mal zrak 20/70: to, čo by človek s normálnym zrakom dokázal prečítať zo vzdialenosti 70 metrov, Huygens dokázal prečítať len z 20 metrov. Ak je to tak, mohlo by práve to byť dôvodom, prečo Huygensov ďalekohľad nikdy nedosiahol svoj potenciál.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
