Mokrade sú územia, ktoré sú trvalo alebo sezónne nasiaknuté vodou. Život v týchto oblastiach negatívne ovplyvňujú suché horúce letá. Medzi ohrozené druhy žijúce v mokradiach patria aj niektoré druhy motýľov.
Za mokraď sa vo všeobecnosti považuje biotop, ktorého existencia je podmienená vodou – či už tečúcou, alebo stojacou. Je to oblasť zaplavovaná alebo nasýtená vodou s prítomnosťou mokraďových rastlín, teda hydrofytov s obnovovacími pupeňmi pod vodou a hygrofytov, ktorých niektoré časti sú ponorené vo vode, prípadne rastú na zamokrených pôdach. Takéto územie môže byť nasiaknuté vodou trvalo alebo aj sezónne.
Národná prírodná rezervácia
Na Slovensku máme štyri základné typy mokradí: riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny. Keď si však do vyhľadávača zadáme slovo mokraď a otvoríme niektorú z ponúkaných webstránok, len málokedy na nej nájdeme spomenutý aj nejaký druh hmyzu, nehovoriac o motýľoch, ktoré tam žijú. Dokonca aj na webstránkach s hľadaným slovným spojením živočíchy mokradí to býva podobné. Vo väčšine prípadov tam nájdeme najmä vtáctvo.
Vďaka zachovaným slatinným lúkam vyhlásili v roku 1964 rozsiahlejšiu mokraď v Bratislavskom kraji s rozlohou 92 ha, nachádzajúcu sa v oblasti Záhoria v katastrálnom území obce Veľké Leváre v okrese Malacky, za národnú prírodnú rezerváciu (NPR) – ide o NPR Abrod. V dôsledku regulácie potoka Porec tam došlo v minulom storočí k silnému poklesu hladiny podzemnej vody. Prítomnosť odvodňovacích kanálov mala negatívny vplyv na odvodnenie mokrade, čo viedlo k zániku rozsiahlejších slatinných spoločenstiev. V posledných rokoch negatívne ovplyvňujú tieto vzácne rastlinné spoločenstvá suché horúce letá.
Oáza v krajine
Aj napriek týmto vplyvom na území Abrodu naďalej prežívajú druhovo bohaté bezkolencové lúky s množstvom charakteristických rastlín, ktoré sú na Slovensku veľmi vzácne. Tvoria vhodné prostredie pre viaceré živočíšne druhy a aj pre niektoré druhy motýľov. Motýle sa priamo na rastlinách vyvíjajú, alebo sem zaletujú z okolia za nektárom kvetov, a to často v období, keď je okolité prostredie mimo mokrade vplyvom vysokých teplôt, najmä v poslednom období počas horúceho leta, značne vysušené a spálené od slnka. Takáto situácia trochu pripomína oázu v Afrike, kam sa zhlukujú z okolia do vlhkého a príjemnejšieho prostredia desiatky živočíchov, ktoré sa potrebujú ovlažiť či napiť vody.
K najtypickejším motýľom mokradí, ktoré žijú v oblasti Abrodu, patria dva vzácne a u nás ohrozené druhy modráčikov, a to modráčik bahniskový (Phengaris nausithous) a modráčik krvavcový (Phengaris teleius). Oba druhy sú na Slovensku zákonom chránené a sú ohrozené aj z celoeurópskeho hľadiska vzhľadom na miznúce a devastujúce biotopy mokradí s výskytom krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis).
Modráčik bahniskový
Modráčik bahniskový je rýchly letec a jeho sledovanie počas letu je dosť náročné. Pri letiacom samčekovi ani nevidno modré poprášenie krídel na lícnej strane, letiaca samička sa zdá byť hnedá a modráčika málo pripomína. Líc jej krídel má oveľa menej modrých šupiniek, ako má samček, a často jej modré šupinky chýbajú. Obe pohlavia so zatvorenými krídlami sa vyznačujú jedným radom čiernych škvrniek na hnedom podklade.
Motýle najčastejšie naletujú na hnedopurpurové hlávky krvavca lekárskeho a z jeho drobných kvetov vysávajú nektár. Niekedy odpočívajú aj na listoch okolitej, najmä vyššej a hustej vegetácie, kde si ich môžeme všimnúť. Pri slnení takmer nikdy neroztvárajú krídla.
Samička modráčika bahniskového kladie vajíčka na rozvinuté kvetné hlávky krvavca, ktorý je jedinou hostiteľskou rastlinou tohto motýľa. To znamená, že je typickým monofágnym druhom, pokiaľ ide o rastlinu. Húsenice po odkvitnutí vyžierajú hlávky krvavca. V jednej kvetnej hlávke prežíva tri až šesť húseníc, ktoré vo štvrtom instare, približne vo veľkosti mravca, vypadávajú pod hostiteľskú rastlinu. Odtiaľ ich už v priebehu štyroch až šiestich minút prenášajú mravce do svojich mravenísk. Húsenice sa v nich buď nechávajú kŕmiť mravčími robotnicami, alebo sa živia vajíčkami, larvami a kuklami mravcov druhu Myrmica rubra a vzácnejšie druhom Myrmica scabrinodis. Mravce húseniciam v mraveniskách poskytujú ochranu a húsenice sa nechávajú od mravcov kŕmiť, podobne ako je to známe pri kukučkách. V skutočnosti nemajú mravce z prítomnosti húseníc modráčikov rodu Phengaris žiadny osoh a ide o príklad unikátnej parazitickej myrmekofílie. Pri spolužití iných druhov húseníc modráčikov s mravcami je to inak: húsenice poskytujú sladké výlučky robotníčkam mravcov za to, že ich chránia v mraveniskách.
V mravčích hniezdach sa húsenice po prezimovaní aj zakukľujú. Dospelé motýle (imága) sa liahnu v letnom období.
Modráčik krvavcový
Veľmi podobným druhom je modráčik krvavcový, ktorý je o niečo väčší ako predošlý druh s rozpätím krídel 32 až 36 mm. Je aj pestrejšie sfarbený a má väčšie modré poprášenie na líci krídel. Začína lietať o niekoľko dní skôr ako modráčik bahniskový. Dá sa ľahko rozpoznať aj podľa letu na základe modrého, hoci nie príliš výrazného sfarbenia krídel.
Častejšie vyhľadáva aj iné kvitnúce rastliny na rozdiel od modráčika bahniskového. V oblasti Abrodu býva podstatne hojnejší ako jeho príbuzný druh a nezriedka s ním lieta na spoločných miestach. Vyskytuje sa častejšie v oblasti nižšej a redšej vegetácie s prítomnosťou krvavca. Let prerušuje častejšie a viac odpočíva na vegetácii. Aj húsenice modráčika krvavcového spočiatku žijú v kvetných hlávkach krvavca a potom majú podobné spolužitie s mravcami Myrmica scabrinodis, prípadne Myrmica ruginodis. Takéto neobvyklé spolunažívanie s mravcami je pre ich existenciu nevyhnutné.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
