Uhlíkovo negatívny betón

Fínski vedci našli vhodnú technológiu, ktorá znižuje negatívny vplyv výroby betónu na životné prostredie a pomáha redukovať emisie CO₂ o 45 %.

Kdekoľvek v meste či na dedine sa nachádzame, s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote máme v blízkosti nejaký stavebný či konštrukčný prvok zhotovený z betónu, napríklad steny paneláka, základy rodinného domu, cesty, mostné konštrukcie či tunely. Zdalo by sa, že všadeprítomný betón je novodobým stavebným materiálom, ale nie je to celkom tak.
Betón je tu s nami už od staroveku, keď jeho prípravu pred dvomi tisícročiami zdokonalili starovekí Rimania. Z cementového betónu vyrobili niektoré prvky monumentálnych stavieb, ktoré obdivujeme ešte aj v súčasnosti. Za technologický zázrak možno doteraz považovať obrovskú 5 000 ton vážiacu kupolu rímskeho Panteónu. Po páde Rímskej ríše sa poznatky o príprave kvalitného betónu akosi vytratili a betón sa v širokom priemyselnom rozsahu opäť začal používať až od začiatku 20. storočia.
V súčasnosti sme betónom obklopení, no len málo ľudí pozná negatíva tohto všestranne využiteľného materiálu. Hlavné negatívum spočíva v tom, že jeho výroba prispieva značnou mierou ku globálnej emisii uhlíka. Uhlíková stopa konvenčného betónu je približne 250 až 300 kg/m³. Znižovanie negatívneho vplyvu výroby betónu na životné prostredie je predmetom výskumu na mnohých výskumných pracoviskách.
Jedným z nich je fínske Technické výskumné centrum (VTT). Experimentovať s betónom začali za účelom objasnenia spôsobu, akým oxid uhličitý pôsobí v betóne, ako sa tvoria karboalumináty a ako tento proces nahrádza cement a znižuje uhlíkovú stopu. Vedecký tím preto začal hľadať vhodné nízkouhlíkové spojivá. Experimenty odhalili, že vysokopecná troska sa dá karbonizovať a mohla by byť efektívnym spojivom nahrádzajúcim bežný cement. Ďalší výskum sa zaoberal vývojom prakticky využiteľného materiálu s optimalizáciou jeho výroby. Výsledným materiálom sa stala kombinácia trosky, usadenín zeleného likéru a popola z biologického odpadu a nová technológia je schopná redukovať emisie CO₂ o 45 %. Novozaložená spoločnosť Carbonaide chce do roku 2026 postaviť desať inovatívnych produkčných jednotiek, ktoré každoročne zachytia okolo 500 megaton CO₂.

RM