Víno bolo pre Rimanov dôležité. Samotný panovník otváral každý rok vinobranie tým, že symbolicky odrezal strapec hrozna, obetoval baránka bohu Jupiterovi a pracoval vo vinici a pri výrobe vína. Tento rituál popísal aj cisár Marcus Aurelius.
Podľa vedcov bolo zariadenie neďaleko Ríma postavené práve na túto príležitosť. Archeológovia vykopali 7,5 km južne od Ríma objekt z obdobia okolo roku 240, ktorý bol kombináciou vinárne a divadla. Vrchol rímskej šľachty si tu zašpinil ruky a zahral sa jeden deň na farmára a vinára. Bol to elitný prejav spojenia so svetom roľníkov a robotníkov. Objekt bol vyzdobený na ohromujúcej úrovni. Dostali ho do bizarného stupňa prepychu, aký v starovekých výrobných zariadeniach nikdy nevidíme, tvrdí archeológ Emlyn Dodd z British School v Ríme.
Priestor s rozlohou 1 000 m2 bol vybavený mramorom a zdobenou podlahou. Na podlahe obloženej červeným mramorom sa rozmliaždilo hrozno, dužina sa vylisovala a šťava tiekla mramorom vyloženými kanálmi cez tri vodopády do kadí inštalovaných pod ďalšou mramorovou podlahou. Podľa E. Dodda je všetok ten mramor nepraktická voľba; väčšina rímskych vinární mala podlahy z betónu alebo omietky. Honosné zariadenie bolo navrhnuté na predvádzanie, nie na výkon.
Zo stránky Science spracovala BP
