Každý jazyk má svoje špecifiká v hláskovom systéme, pravopise, gramatike či syntaxi, a preto nemožno zásady uplatňované v jednom jazyku mechanicky aplikovať na iný jazyk. Napríklad gramatický jav, akým je privlastňovanie, sa v slovenčine líši od privlastňovania v nemčine, angličtine či vo francúzštine. Povieme si a na príkladoch ukážeme v čom.
Privlastňovaciu funkciu v slovenčine podobne ako v iných jazykoch plnia osobné privlastňovacie zámená môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich, napr. Z mojej strany je to všetko. – Nechcela by som sklamať tvoju dôveru. – Z jeho veršov vanie jemná melanchólia. – Všetkých udivovala jej húževnatosť a pevná vôľa. – Do prípravy podujatia zaangažovali celú našu triedu. – S vašimi návrhmi súhlasím. – Žili medzi mladými a rozumeli ich problémom.
Okrem osobných privlastňovacích zámen však v slovenčine máme zvratné privlastňovacie zámeno svoj. Tvary zámena svoj sa používajú vtedy, keď sa privlastňuje osobe alebo veci, ktorá je gramatickým podmetom vety, resp. logickým subjektom deja. Vtedy – na rozdiel od jazykov spomenutých v úvode – má zámeno svoj platnosť všetkých privlastňovacích osobných zámen. A práve v takýchto prípadoch si používatelia slovenčiny tieto zámená v praxi zamieňajú, napr. Rada si spomínam na moje detstvo. – Kedy nám predstavíš tvoju priateľku? – Roman sa rozhodol zanechať jeho doterajšiu profesiu. – Eva sa zo dňa na deň rozlúčila s jej dlhoročnými ambíciami. – Usilujeme sa riadiť naším rozumom. – Vážení cestujúci, pripravte si vaše doklady. – Športovci prekonali ich doterajšie rekordy.
Vo všetkých uvedených vetách sa privlastňuje podmetu, pričom v troch z nich je podmet zamlčaný: v prvej vete je to osobné zámeno ja, v druhej zámeno ty a vo štvrtej zámeno my. V tretej vete je podmetom vlastné meno Roman, vo štvrtej meno Eva, ďalej podstatné meno cestujúci a v poslednej vete je to podstatné meno športovci. To znamená, že vo všetkých vetách sa malo použiť zvratné privlastňovacie zámeno svoj: Rada si spomínam na svoje detstvo. – Kedy nám predstavíš svoju priateľku? – Roman sa rozhodol zanechať svoju doterajšiu profesiu. – Eva sa zo dňa na deň rozlúčila so svojimi dlhoročnými ambíciami. – Usilujeme sa riadiť svojím rozumom. – Vážení cestujúci, pripravte si svoje doklady. – Športovci prekonali svoje doterajšie rekordy.
Menej často sa stáva, že namiesto osobných privlastňovacích zámen sa použije zámeno svoj. Ako príklad uvedieme vetu Pred výsluchom vyšetrovatelia poučili svedka o svojich právach. Keďže podmetom v danej vete je slovo vyšetrovatelia, podľa poučky o privlastňovaní podmetu by sa zámeno svojich malo vzťahovať na vyšetrovateľov. Prirodzene, takáto interpretácia je nelogická. Keďže práva sa v danom prípade vzťahujú na svedka, je odôvodnené použiť tu zámeno jeho: Pred výsluchom vyšetrovatelia poučili svedka o jeho právach.
Ďalší rozdiel medzi slovenčinou a cudzími jazykmi je v tom, že kým v nemčine, angličtine, vo francúzštine a v iných jazykoch si gramatika pri privlastňovaní vyžaduje použiť príslušné osobné zámeno, v slovenčine je to mnoho ráz zbytočné. Pri mechanickom preklade sa však pod vplyvom východiskového jazyka do slovenskej verzie privlastňovacie zámená často nenáležite dostávajú. Deje sa tak najmä v reklame, kde sa na nás sypú formulky typu uvidíte vo vašom kine, oddnes vo vašom stánku, dostanete vo vašej lekárni, v návodoch na obsluhu, napr. zapnite svoju tlačiareň a inde. Nevhodnému používaniu privlastňovacích zámen sa nevyhýbajú ani prekladatelia filmov, v ktorých sa už pomaly stávajú bežné frázy ako váš čaj, vaša káva. Prekladateľ ovládajúci svoje remeslo však neprekladá slovo za slovom, ale nahrádza frázu ekvivalentnou vetou v cieľovom jazyku. Preto do úst slúžky či čašníčky podávajúcej hosťovi čaj alebo kávu vloží frázu Čaj, prosím; Nech sa páči káva či jednoducho Prosím.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
