V súčasnosti sa už nedozvieme, či kedysi na úsvite ľudských dejín niektoré živočíchy inšpirovali našich predkov pri výrobe určitých výrobkov, resp. či od nich pračlovek odpozoroval niektoré výrobné postupy. Ide najmä o živočíchy, ktoré majú vlohy pre šitie, tkanie a pletenie, čo sú činnosti spájané najmä s ľudským umom a rukami.
S pokorou si treba priznať, že technológie a produkty niektorých živočíchov predstavujú pre vedcov neriešiteľný rébus. Viaceré sú akoby zo sveta sci-fi, iné dokážeme napodobniť len do určitej miery.
Pavúčie inšpirácie
Dobrým príkladom je napríklad pavúčie vlákno. Špičkové laboratóriá sa zatiaľ márne usilujú vyrobiť vlákno porovnateľné s produktom snovacích žliaz viacerých druhov pavúkov. Ako vzor im slúžia najmä tropické križiaky z rodu nefila (Nephila), najnovšie radené do rodu Trichonephila, najmä nefila madagaskarská (Nephila inaurata madagascariensis) a ázijská nefila škvrnitá (N. pilipes, syn. N. maculata).
Je veľmi pravdepodobné, že práve pavúčie siete inšpirovali našich predkov pri výrobe takéhoto loveckého náčinia. Na ich pletenie používali najčastejšie rastlinné vlákna, účel bol však rovnaký – lov koristi. Materiály na výrobu sietí sú v súčasnosti úplne iné, no napriek tomu hrá toto lovecké náčinie aj v 21. storočí významnú úlohu pri zabezpečovaní potravy pre milióny ľudí. Rôzne typy sietí sa uplatňujú odpradávna hlavne pri rybolove, na súši nimi ľudia lovili aj lovia len vzácne, v súčasnosti možno ešte africkí Pygmejovia. A nemali by sme zabudnúť ani na našich poľovníkov občas chytajúcich do sietí zajace na zazverovanie, prípadne ornitológov krúžkujúcich drobné vtáctvo odchytené do tzv. japonských sietí.
Aj v pavúčom svete sa počas fylogenézy vyvinulo široké spektrum sietí. No existuje veľa druhov pavúkov, ktoré ich nepoužívajú a napriek tomu sú úspešnými lovcami. Laikov asi najviac fascinujú výtvory križiakov, pričom okrem estetického dojmu obdivujeme aj postup tkania siete. Je pozoruhodné, že križiak dokáže striedavo produkovať niekoľko rôznych druhov vláken. Pavúčie vlákna sa líšia nielen podľa účelu, ale sú aj druhovo špecifické, resp. môžu sa meniť v závislosti od veku pavúka – napríklad lietacie vlákna (babie leto) produkujú len pavúčie mláďatá. Rozdielnu kvalitu majú vlákna loveckej siete s kvapôčkami lepu, ďalšie sú vhodné na vystlanie podzemného úkrytu, iný materiál použijú samičky na utkanie ochranného obalu vajíčok – kokónu. Priam neskutočne vyzerá podvodný pavučinový zvon vodnára striebristého (Argyroneta aquatica) naplnený zásobou – bublinou vzduchu.
Vlákna vo svete hmyzu
Treba zdôrazniť, že schopnosť produkovať tenučké a veľmi pevné vlákna sa vyvinula okrem pavúkov aj medzi zástupcami viacerých hmyzích radov. Nielen odborníkom, ale aj širokej verejnosti je dobre známe hodvábne vlákno, resp. z neho vyrobená tkanina – hodváb. Keďže ho produkuje húsenica motýľa priadky morušovej (Bombyx mori), pomerne ľahko sa dá vydedukovať, že expertmi na výrobu podobných vláken sú aj mnohé iné druhy motýľov, presnejšie ich larvy. Najčastejšie, tak ako v prípade priadky morušovej, si z vlákna robia zámotok, v ktorom sa zakuklia, zriedkavejšie ho používajú na utkanie ochranného hniezda.
Táto ochranná stratégia sa premietla aj do pomenovania niektorých rodov a druhov motýľov. Okrem spomenutej priadky to platí napríklad aj pre priadkovca trnkového (Eriogaster catax), vzácny chránený druh, ktorého húsenice si budujú skoro na jar na trnke a hlohu menšie hniezda. Húsenice iných druhov neraz pokryjú pavučinou aj celé kry či menšie stromy. Spomenúť možno bežného priadzovca ovocného (Yponomeuta cagnagella). Pomerne vzácny priadzovec čremchový (Y. evonymellus) dokáže do pavučiny zaodieť dokonca celé stromy čremchy.
Vznik a využitie
Je zaujímavé, že pri pavúkoch vytvárajú vlákno špeciálne žľazy uložené v brušku, pričom je vytláčané zo snovacích bradavíc, kým pri hmyzích larvách žľazy produkujúce hodvábne vlákno vznikli metamorfózou slinných žliaz a nachádzajú sa preto na spodnej pere. Platí to pre húsenice motýľov, ale aj larvy potočníkov, ktoré vyrábajú vlákno dokonca pod vodnou hladinou, ako aj zástupcov niektorých ďalších hmyzích radov.
Veľmi unikátnym spôsobom využívajú svoje larvy produkujúce hodvábne vlákno tropické mravce tkáče z rodu Oecophylla, ktoré žijú najmä v juhovýchodnej Ázii a na severe Austrálie. Robotnice týchto drobných stromových mravcov dokážu k sebe priamo v korune pritiahnuť listy stromov. Tie následne pozošívajú (zlepia) pomocou vláken, ktoré vylučujú mravčie larvy. Proces prebieha tak, že na miesto určenia ich prinesú robotnice, kde po stimulácii larvy vylúčia na konkrétne miesto tekuté vlákno, ktoré na vzduchu ihneď stuhne. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že listové hniezda týchto mravcov sú vo vegetácii veľmi nenápadné a zatriasť konármi stromu môže pre narušiteľa skončiť bolestivými štípancami.
Dokonalé kolísky
Inšpirujúce boli určite pre našich predkov aj viaceré druhy vtákov, ktoré najmä počas rozmnožovania dokážu pliesť takmer dokonalé hniezda. Tie slúžia na bezpečnú inkubáciu vajec a o niečo neskôr aj ako kolíska pre rastúce mláďatá.
S hniezdami uvitými z trávy, korienkov a vetvičiek do tvaru takmer dokonalej misky sa môže stretnúť aj súčasný mestský človek. Bežný spevavec drozd čierny (Turdus merula) si ich totiž robí nízko nad zemou. Niekedy na ne natrafíme už v hniezdnej dobe, častejšie ale až po opadaní lístia, v horšom prípade po búrke, keď hniezdo zhodí na zem víchrica. Jeho príbuzný drozd plavý (T. philomelos) hniezdo dokonca zvnútra vymazáva blatom. Podľa týchto vtáčích vzorov sa ľudia usilovali upliesť z prútia, kôry, lyka či iného podobného materiálu košík. Samozrejme, na iný účel než vtáky – napríklad na nosenie nazbieranej potravy (lesné plody) a po vymazaní ílom dokonca aj vody, prípadne iných tekutín, ako je med.
Podobných vzorov nájdeme v našej prírode viacero. V ankete o najobdivuhodnejšie stavebné dielo našich spevavcov by zrejme vyhralo vakovité hniezdo kúdeľníčky lužnej (Remiz pendulinus), až ďaleko za ním by nasledovali ďalšie druhy, napríklad vlha obyčajná (Oriolus oriolus). A hoci tento vyslanec horúcej Afriky vie zhotoviť pre svoje potomstvo takmer dokonalú kolísku hojdajúcu sa v rázsoche tenkých vetvičiek, s niektorými ďalšími tropickými druhmi určite nemôže súťažiť. Tie v záujme bezpečnosti používajú podobnú stratégiu ako naša kúdeľníčka. Ich hniezdo visí z koruny stromu do priestoru, často aj nad vodou, čím sa znižuje na minimum riziko, že doň dokáže vniknúť lupič vajec alebo mláďat.
Text a foto RNDr. Jozef Májsky
