V málo navštevovaných či opustených chatách môžu občas poľovníci, lesníci či chatári spozorovať hrdzavookrovú hnedú krásavicu so žltkastým hrdlom, veľkými lysými ušnicami a dlhým chvostom. Ide o ryšavku.
V dospelosti má táto naša najväčšia ryšavka, ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) z čeľade myšovité (Muridae) čistobiele brucho a zdobia ju aj pomerne veľké, asi 5 mm okrúhle korálikové čierne lesklé oči.
Bylinožravce
Ryšavky žltohrdlé sa vyskytujú takmer na celom území Slovenska a patria u nás medzi najhojnejšie myšovité hlodavce. Obývajú oblasti od nížinných lužných lesov až po horské pásma do nadmorskej výšky približne 2 000 m. Najčastejšie ich nájdeme v dubových a bukových horách, obľubujú však skôr chladnejšie biotopy. Občas sa sezónne premiestňujú za potravou na otvorené lúky a polia.
Latinský názov Apodemus je odvodený z gréckeho slova a doslova znamená mimo domova. Už meno napovedá, že tieto myšovité hlodavce nežijú pri ľudských obydliach, v dedinách či mestách s ľuďmi ako ostatné myši.
Potrava ryšaviek je z 90 % rastlinná, živia sa najmä semenami stromov a zelenými časťami rastlín, púčikmi a výhonkami, ale aj plodmi. Iba asi 10 % stravy je živočíšneho pôvodu – hmyz a jeho larvy, slimáky, dážďovky. V zime môžu ryšavky loviť aj zimujúce netopiere.
Aktivita a pohyb
Aktívny život ryšavky sa začína za súmraku, pri západe slnka, a trvá počas celej noci až do svitania. Iba v období rozmnožovania sú aktívnejšie aj počas dňa.
Ryšavka má nevšedný až dojímavý pohyb, nevie pomaly kráčať, len náhlivo poskakuje, pobehuje, skáče raz na jednu, potom na druhú stranu, odrazu sa zastaví, sadne si na zadok alebo sa zdvihne na zadné nohy a vibruje pritom fúzmi. Jej pohyb je živý a temperamentný, niekedy pôsobí nervózne, prudko a dynamicky. Vie dobre liezť aj na zvislé kmene stromov a pri lezení využíva na podopieranie chvost ako piatu nohu.
Ryšavky obsadzujú aj vtáčie búdky, ba niektoré z nich vyvedú aj svoje mláďatá. Usídľujú sa aj do dutín v stromoch, pňoch, medzi koreňmi aj v skalách. Budujú si tiež vlastné podzemné chodby a úkryty. Tie sú často rozsiahle aj s komorami, kde si na zimu naznášajú semená stromov. Vstup do podzemnej chodby sa pozná podľa toho, že pri vchode je vyhrabaný kopček zeminy. Aj z dôvodu bezpečnosti má takáto sústava chodieb len dva otvory.
V zime ryšavky nespia, ale sú menej aktívne a živia sa korienkami a zásobami semien, ktoré si nahromadili počas leta. V silných mrazoch môže poklesnúť ich fyziologická aktivita a upadajú do stavu miernej strnulosti.
Text a foto Ivan Kňaze
