Púštne mravce (Cataglyphis spp.) žijúce na soľných pláňach Tuniska sa orientujú tak, že sledujú polohu slnka a počítajú kroky, aby vedeli, kde sa nachádzajú vzhľadom na mravenisko. Tento systém sa však s rastúcou vzdialenosťou stáva čoraz menej spoľahlivým. Mravce preto stavajú vysoké kopcovité hniezda, ktoré im slúžia ako orientačné body.
Neuroetológ Markus Knaden a jeho kolegovia z Inštitútu Maxa Plancka v Jene skúmali mravce (C. fortis) zo soľných plání a z pobrežia. Iba mraveniská zo soľných plání boli výrazne kopcovité, vysoké až 40 cm, zatiaľ čo tie na pobreží boli nižšie alebo sotva viditeľné. Uvedomili sme si, že vždy, keď sa mravce na soľných pláňach priblížili k svojmu hniezdu, zrazu zo vzdialenosti niekoľkých metrov presne určili, kde sa ich hniezdo nachádza. To nás priviedlo k myšlienke, že kopec funguje ako orientačný bod, uviedol M. Knaden. Keď tím odstránil všetky kopce a umiestnil hmyz v určitej vzdialenosti, mravce zo soľných plání sa museli pri hľadaní domova snažiť oveľa viac ako mravce z pobrežia. Tie sa totiž orientovali aj podľa brehu.
Stavbu zvyčajne vykonávajú mladšie mravce, ktoré ešte nemajú skúsenosti s ťažkosťami pri hľadaní mraveniska bez kopca. Podľa M. Knadena to znamená, že dochádza k výmene informácií medzi skúsenými hľadačmi potravy a ich začínajúcimi kolegami.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
