Občas sa stretnem so začudovaním sa ľudí navôkol: čo má nevidiaci človek z cestovania a čo sa dá vyťažiť z drahého výletu, keď mnoho z toho, čo svet ponúka, je predovšetkým pastvou pre oči.
Teraz by mal prísť čas obhajoby sluchu, hmatu, vnímania ľudí, zvukov, vôní a pod. Iste, toto všetko cestovanie tiež prináša, no myslím si, že je to rovnaké v prípade nevidiacich aj vidiacich ľudí. Je to chuť vybočiť z určitého stereotypu, z rutiny, chuť objavovať tými zmyslami, ktoré človeku zostali, meniť prostredie, zažiť niečo nové bez ohľadu na percentuálne vyjadrené vyťaženie z cestovania.
Samozrejme, tak ako pri presune z domu do práce a späť, aj pri cestovaní využívam ako nevidiaci všetky zvyšné zmysly na to, aby som poznával okolie. Rovnako však môžem byť historický nadšenec, fanúšik plavieb či lietania alebo jednoducho plážový typ. Cestovanie je skrátka rovnako zaujímavé či nezaujímavé pre nevidiaceho ako pre vidiaceho a je predovšetkým otázkou nastavenia, odhodlania a chuti.
Ako na to bez zraku
Každý nevidiaci využíva pri pohybe v priestore a pri získavaní informácií rôzne techniky. Orientačné, komunikačné či sebaobslužné zručnosti má vytrénované na rôznej úrovni. Aj úroveň ovládania podporných technológií môže zohrať významnú rolu, preto môžem popísať len vlastné skúsenosti pri cestovaní po Slovensku a v zahraničí.
Keďže počas samotného cestovania nemám možnosť mnohé informácie overiť zrakom, je dobré mať čo najväčšie množstvo z nich vopred zistené, preverené a skonzultované. Moje cestovanie sa teda vždy začína už doma, a to veľa dní pred nakladaním vecí do kufra. Základom je naplánovanie si prepravy: kúpenie leteniek a lístkov, overenie si mestskej dopravy v destinácii a kúpenie výhodných lístkov na prepravu v rámci MHD… Na všetky tieto úkony stačia stabilné pripojenie na internet a platobná karta, ktorou je možné platiť u nás i v zahraničí. Zdanlivo by teda táto fáza cestovania mala prebiehať hladko, keďže ako nevidiaci môžem pomocou počítača alebo smartfónu pracovať s webovými stránkami.
Prístupnosť stránok
Predstavme si však situáciu, keď som sa krvopotne prehrýzol náročnou navigáciou stránky nejakého dopravcu, od vyhľadania spojenia cez výber lístka až k platbe zaň, a zistil som, že pre neprístupný prvok na stránke, kde nebolo možné s čítačom obrazovky označiť nejaký povinný údaj, som sa k platbe nedostal. Je to veľmi frustrujúce a stáva sa to pomerne často.
Prístupnosť webových stránok je naozaj dôležitá, a to nielen pre nevidiacich, ale pre ľudí, ktorí majú najrôznejší rozsah obmedzení používania počítača. Samozrejme, neraz som riešil tieto situácie s pomocou rodiny alebo kamaráta. Jednoducho som nadiktoval to, čo chcem na stránke urobiť, a spolu sme lístok či službu kúpili. Nemalo by to však byť takto: závisieť od pomoci vo chvíľach, keď to naozaj nie je nevyhnutné. Stačilo by totiž, keby tvorca webu prihliadal trochu viac na prístupnosť stránky.
Mgr. Michal Tkáčik
hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN)
