Cieľom otvorenej vedy je okrem sprístupňovania publikácií aj podpora transparentnosti a reprodukovateľnosti výsledkov výskumu. Vďaka dôrazu na reprodukovateľnosť (tzn. opakovateľnosť výskumných postupov a zistení) je možné zaistiť lepšie šírenie overených vedomostí a zodpovednejšie smerovanie vedeckého pokroku a inovácií.
Pojmy reprodukovateľnosť a replikovateľnosť sa začali objavovať najmä v psychologických, medicínskych a ekonomických odboroch. Niekedy sa používajú zameniteľne, hoci v princípe majú dva rôzne významy.
Kontrola nadovšetko
Výskumná štúdia je reprodukovateľná, keď sa existujúce údaje (výskumné dáta) opätovne analyzujú pomocou rovnakých výskumných metód a prinášajú rovnaké výsledky. To dokazuje, že analýza bola vykonaná poctivo a korektne. Na druhej strane, výskumná štúdia je replikovateľná vtedy, keď sa celý výskumný proces vykoná znovu s použitím rovnakých metód, ale na základe nových údajov, pričom prináša podobné výsledky. To ukazuje, že výsledky pôvodnej štúdie sú spoľahlivé.
Štúdia síce môže byť reprodukovateľná, ale nemusí byť replikovateľná. Prečo je však vo výskume dôležitá reprodukovateľnosť výskumných dát a opakovateľnosť výskumných postupov? Reprodukovateľnosť aj replikovateľnosť totiž zvyšujú spoľahlivosť výskumných výsledkov. Umožňujú výskumným pracovníkom kontrolovať kvalitu ich vlastnej práce alebo práce iných odborníkov, čo zvyšuje šancu, že výsledky sú rigorózne dosiahnuté, spoľahlivejšie platné a nie sú (príliš) ovplyvnené zaujatosťou výskumu.
Na druhej strane samotná reprodukovateľnosť výskumu nutne neukáže, či sú výsledky správne. Aj keď nezahŕňa zber nových údajov, reprodukovateľnosť je predsa len minimálnou nevyhnutnou podmienkou – ukazuje, že zistenia sú transparentné a výpovedné.
Replikačná kríza
Vynechané premenné, chýbajúce dáta alebo chyby vedúce k informačnému skresleniu môžu prispieť k tomu, že výskum nebude reprodukovateľný. Aby výskum bol reprodukovateľný, je dôležité sprístupniť všetky potrebné dáta. Vďaka tomu môže ktokoľvek vykonať analýzu znova a v ideálnom prípade opätovne získať rovnaké výsledky.
Tieto metodologické opatrenia vznikli v dôsledku tzv. krízy replikovateľnosti/reprodukovateľnosti. Naďalej totiž platí, že zistenia z vedeckých oblastí, ako sú napríklad psychológia, medicína alebo ekonómia, sa často nedajú replikovať. Keď sa iné výskumné tímy pokúsia štúdiu zopakovať, dostanú iný výsledok, čo na jednej strane môže naznačovať, že zistenia pôvodnej štúdie nie sú spoľahlivé. No súčasne to poukazuje na skutočnosť, že nie všetky dosiahnuté údaje a ich interpretovanie je možné v každej disciplíne opakovať za rovnakých podmienok. Svoju úlohu môže zohrávať aj publikačné skreslenie. Vedecké časopisy často prijímajú štúdie, ktoré uvádzajú iba pozitívne, štatisticky významné výsledky podporujúce vlastnú hypotézu.
Otvorené dáta pomáhajú
Postupy otvorenej vedy vychádzajú z poznania, že je veľmi dôležité krok za krokom opísať, ako sa výskum vykonáva. Vďaka otvoreným dátam, otvoreným metodológiám alebo preregistrácii výskumných projektov sa dá efektívnejšie zaistiť, že výskumné postupy a výsledky budú realizované v súlade s princípmi vedeckej integrity, transparentného a overiteľného skúmania.
V roku 2021 sa na Slovensku v rámci medzinárodných sietí International Reproducibility Networks sformovala skupina výskumníkov z oblasti psychológie, ktorá vytvorila Spoločenstvo otvorenej vedy (Slovak Reproducibility Network) usilujúce sa vzdelávať odbornú verejnosť v danej oblasti.
Na Slovensku sa otvorenej vede dlhodobejšie venuje Kontaktná kancelária pre otvorený prístup a viac informácií nájdete na: otvorenaveda.cvtisr.sk.
Vedecká knižnica CVTI SR
