V našej prírode sa stretneme s viacerými zaujímavými druhmi vtákov. Jedným z najzvláštnejších je krivonos smrekový. Ako už napovedá rodový názov, jeho typickým poznávacím znakom je veľmi zvláštny tvar zobáka, ktorý medzi našimi spevavcami nemá obdobu.
Zobák krivonosa smrekového (Loxia curvirostra) je naozaj unikátny. Je krivý, s prekríženými hákovitými čeľusťami. Takýto tvar zobáka však nie je samoúčelný, ale súvisí so spôsobom získavania potravy. Krivonos smrekový sa totiž špecializuje na semená smrekov a iných ihličnatých drevín, ktorými sa živí. Spod tvrdých šupín šišiek ich dokáže vyťahovať s neuveriteľnou šikovnosťou. Vydolovať semienka nie je vôbec jednoduché, no krivonos to dokáže celkom hravo. Pri získavaní potravy používa svoj unikátny zobák ako kliešte. Jeho horná a dolná čeľusť pripomínajú akýsi hák. Krivonos zasunie pootvorený zobák pod šupinu šišky a cvakne ním. Zahnuté špičky jeho zobáka vtedy vyslobodia semienko, ktoré potom poľahky vyberie jazykom. Denne skonzumuje asi 700 semien smreka.
Obyvateľ vysokých polôh
Krivonos smrekový hniezdi v Európe na Britských ostrovoch, v Škandinávii, strednej a severovýchodnej Európe, v pohoriach Pyrenejského, Apeninského a Balkánskeho polostrova, ale aj na Sibíri a v Japonsku. Areál jeho výskytu potom prechádza do Severnej Ameriky a izolované populácie žijú aj v severnej Afrike, Malej Ázii, na Kaukaze a v niektorých juhoázijských pohoriach. Najhojnejšie sa vyskytuje v Rusku, Švédsku, Nórsku, Španielsku, Fínsku a Švajčiarsku.
V našej prírode sa s krivonosom smrekovým najčastejšie stretneme vo vyšších horských polohách severozápadného, severného, stredného a severovýchodného Slovenska, najmä tam, kde sa vyskytujú súvislejšie smrekové alebo jedľové lesy. Centrom jeho rozšírenia sú najmä rozľahlé ihličnaté lesy od nadmorskej výšky približne 800 m až po hornú hranicu lesa, najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Oravských Beskydách, Slovenskom raji, Oravskej Magure, v Malej a Veľkej Fatre a Skorušinských vrchoch. V nižších polohách sa vyskytuje výnimočne, najčastejšie len v rokoch bohatej úrody semien ihličnatých stromov.
Mimo obdobia hniezdenia žije obvykle v menších kŕdľoch, ktoré sa potulujú po krajine a vyhľadávajú lokality s bohatou úrodou semien ihličnatých stromov.
Malý a obratný
Krivonos smrekový je iba o niečo väčší ako vrabec. Dorastá do dĺžky 16,5 cm. Má veľkú hlavu a zavalité telo s krátkym rozoklaným chvostom. Pri tomto druhu sa výrazne prejavuje pohlavná dvojtvárnosť (pohlavný dimorfizmus). Samec má hlavu, hrdlo, krk, chrbát a prsia tehlovočervenej farby. Jeho krídla sú hnedé, krátky chvost hnedošedý, zobák šedý a končatiny hnedé.
Samica je menej nápadná. Najčastejšie je olivovo žltozelená, s krídlami a chvostom rovnako sfarbenými ako samec. Mladé vtáky sú podobné samičkám. Sú olivovozelené s tmavohnedými pozdĺžnymi škvrnami. Na mladých samcoch sa v prvom roku v zafarbení peria objavujú žltočervené alebo červené pierka a svoje typické zafarbenie získajú samce až v druhom roku života.
Let krivonosa je rýchly, obratný a vytrvalý. V prírode sa dá krivonos ľahko spoznať aj podľa letiacej siluety. Má nápadnú veľkú hlavu, zavalité telo a krátky vykrojený chvost. Krivonosa môžeme najčastejšie pozorovať v korunách smrekov, kde obratne a rýchlo preskakuje z konára na konár a robí rôzne akrobatické kúsky, napríklad na šiške často visí dole hlavou.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
