Planetáriá sú zariadenia na premietanie oblohy na želanie, ktoré umožňujú simulovať vzhľad hviezdneho neba v ľubovoľnom čase a na ľubovoľnom mieste na Zemi. Sú potrebné na vzdelávacie účely, čo ocenia nielen astronómovia, ale napríklad aj námorní kadeti.
Prvé moderné planetárium predstavila spoločnosť Carl Zeiss pred sto rokmi, v októbri 1923 v nemeckej Jene, čo sa stretlo s obrovským záujmom návštevníkov. Prvé planetárium ako inštitúcia otvorilo brány verejnosti 7. mája 1925 pri Deutsches Museum v Mníchove. Veľký rozmach planetárií nadišiel v 60. rokoch s érou kozmonautiky, keď sa stavali planetáriá aj v školách a múzeách.
Lepšie raz vidieť…
Planetáriá sa však ďalej vyvíjajú a súčasná digitálna projekcia okrem premietania umelej oblohy dokáže zobraziť ľubovoľný obraz na sférickej kupole nad hlavami návštevníkov. Programy pre planetáriá v súčasnosti bežne zobrazujú napríklad prelet pri vesmírnych objektoch, prechádzky s dinosaurami či vnútro ľudského tela. V súčasnosti je na svete v prevádzke viac ako 4 000 planetárií a nové k nim pribúdajú. V čom je teda prínos planetária v porovnaní s bežným kinom či inými formami audiovizuálneho zobrazenia? Diváci v planetáriu sa dívajú na celú pologuľovú sféru, ktorá poskytuje podstatne bohatší rozhľad ako plátno v bežnom kine. Spolu s priestorovým zvukom je vplyv na diváka sugestívnejší a zanechá hlbokú stopu. Prevažná časť programu má vzdelávaciu funkciu, ktorá je mnohonásobne účinnejšia ako klasická školská rutina s učebnicami. Jedna návšteva planetária odovzdá mladým divákom viac než niekoľko hodín v školských laviciach.
Centrum poznania
Aké iné technológie konkurujú planetáriu? Občas zaznie argument, že namiesto návštevy objektu planetária so špeciálnymi projektormi a zavesenou kupolou stačí žiakom priviesť dobrého lektora, ktorý prinesie do triedy okuliare s virtuálnou realitou a nahradíme tým drahú investíciu do infraštruktúry planetária.
Dôvodom, prečo planetárium nenahradia okuliare s virtuálnou realitou, je najmä efekt kolektívneho spoločného prežívania pre celú skupinu divákov. Navyše je planetárium opakovane označované za miesto inšpirácie, kde mnohé budúce osobnosti, ale aj bežní ľudia začali rozvíjať svoj celoživotný záujem o poznanie, vedu, vesmír a objavovanie neznámeho. Planetárium nie je len technické zariadenie na premietanie obrazu, ale aj centrum poznania, ktoré sprostredkováva vedecké informácie širokej verejnosti v atraktívnej a prístupnej forme. Veľmi záleží na didaktickej príprave programu pre všetky kategórie návštevníkov.
Ako uviedla Dayna Thompsonová, riaditeľka Brownovho planetária na Ball State University: Planetáriá majú dar upútať pozornosť návštevníkov a rozvíjať ich predstavivosť, pričom im sprostredkujú pochopenie širších vedeckých koncepcií.
Multifunkčnosť
Ako sa rozvíjajú planetáriá v Európe a vo svete v posledných rokoch? Tradičné planetáriá vznikali počas uplynulých 100 rokov ako samostatné inštitúcie s jasným programom prezentovať astronomické poznatky verejnosti, najmä školským skupinám. Prevažne šlo o objekty na prominentnom mieste s výraznou architektúrou, ako je planetárium v Hamburgu, v Chicagu či v Prahe. Planetáriá bývajú tiež začlenené do väčších centier popularizácie vedy a techniky, kde môžu návštevníci absolvovať viacero zážitkov súčasne. V blízkej Viedni mali donedávna obidva druhy planetárií – veľké tradičné planetárium stojí vo výletnej lokalite Prater a menšie digitálne planetárium bolo vložené v jednej sieni Prírodovedného múzea. Planetáriá sa však nachádzajú dokonca aj na výletných lodiach Viking Orion a Queen Mary 2, kde sa návštevníci dozvedia o námornej navigácii podľa hviezd.
Planetáriá slúžia okrem vzdelávania a zábavy aj na vedecký pokrok pri vizualizácii zložitých informácií. Sféra planetária je jedna z najväčších zobrazovacích plôch, aké sú v súčasnosti k dispozícii. Využívajú to experti na spracovanie údajov, keďže je tu možnosť skúšať nové spôsoby prezentácie výsledkov výskumu. Lídrom v tejto oblasti je špecializované oddelenie Adlerovho planetária v Chicagu. V minulosti planetáriá slúžili aj na prípravu kozmonautov, ktorí sa museli trénovať aj v orientácii podľa súhvezdí, rovnako ako sa to doteraz učia námorníci či letci.
V Prahe a Varšave
Planetáriá na miestach, kde už majú dlhú tradíciu, prechádzajú inováciami v súlade s dobou, aby sa udržali na špičke vývoja. Iba tak dokážu naďalej oslovovať nové generácie divákov. Napríklad planetárium v Prahe otvorilo brány verejnosti v roku 1960 s vtedy moderným projektorom od spoločnosti Carl Zeiss (Československo vtedy kúpilo dva projektory, jeden pre Prahu a druhý pre Bratislavu za 10 miliónov Kčs, ale ten bratislavský projektor nikdy nedostal budovu, a tak po 20 rokoch putoval do Prahy, aby poslúžil aspoň na náhradné diely). V roku 1991 nahradili projektor za modernejší, hoci ešte vždy optomechanický prístroj Cosmorama, ktorý od roku 2009 doplnila digitálna projekcia a používali sa obidva systémy súčasne.
Po 60 rokoch od otvorenia sa mesto Praha rozhodlo investovať do rozvoja planetária takmer 300 miliónov českých korún (viac ako 12 miliónov eur) a výsledkom bude v roku 2024 zrejme najmodernejšie planetárium na svete, ktoré bude ako jedno z prvých na svete vybavené namiesto projekčného plátna sférickou LED obrazovkou. Sústava 45 miliónov diód umožní zobrazovať obraz s predtým nedosiahnuteľným kontrastom a jasom. Praha dobre uvážila, že investícia do jednej z najviac navštevovaných inštitúcií v meste je návratná a užitočná pre obyvateľov aj návštevníkov hlavného mesta Česka.
Iným zaujímavým projektom v blízkom zahraničí je Centrum Nauki Kopernik vo Varšave, ktorého súčasťou je aj veľké planetárium či skôr digitárium na všestranné projekty vrátane kultúrnych podujatí. Počas roku 2023 si pripomínajú 550. výročie narodenia Mikuláša Kopernika. Aktuálne ponúkajú okrem vzdelávania aj umenie – živé husľové koncerty pod klenbou s digitálnou projekciou od špičkových animátorov.
Najväčšie na svete
Zo vzdialenejších končín spomenieme ešte nedávno otvorené planetárium v Šanghaji, keďže je to momentálne najväčšie planetárium na svete. V deň otvorenia, 19. júla 2021, navštívilo planetárium prvých 5 828 návštevníkov, ktorí si kúpili lístky dlho pred otvorením a odvtedy je jeho kapacita takmer neustále vypredaná. Je to po viacerých stránkach veľkolepý projekt, ktorý má zaujať nielen rozmermi, ale aj nápaditou architektúrou a celkovou ponukou atrakcií pre návštevníkov. Súčasťou objektu je dokonca aj hvezdáreň s ďalekohľadom, ktorý má priemer zrkadla jeden meter, hoci sa nachádza v Šanghaji, kde je jedno z najsilnejších svetelných znečistení na svete.
Medzinárodná asociácia planetárií po celom svete pripomína storočnicu od zostrojenia prvého moderného planetária. Úspešný príbeh planetárií sa však ďalej rozvíja a ich relevanciu pre modernú dobu najlepšie ilustruje rýchly rozvoj nových aj obnovovaných planetárií po celom svete. Navštívte niektoré z planetárií vo svojom okolí a sami sa presvedčte, čím dokážu osloviť aj vás.
Juraj Kubica
Slovenské planetáriá, o. z.
