Otec experimentálnej chémie
Pod vývoj vedy a techniky na Slovensku sa podpísali nielen rodáci zo Slovenska, ale aj tí, ktorí na Slovensku pôsobili. Medzi takých patrí aj Nicolaus Joseph Jacquin, pôvodom Holanďan.
Lekár, chemik, mineralóg a biológ Nicolaus Joseph Jacquin sa narodil 16. februára 1727 v holandskom Leidene. Na univerzite v rodisku vyštudoval medicínu. Neskôr sa presťahoval do Paríža a potom do Viedne, kde od roku 1752 pôsobil ako praktický lekár. V rokoch 1754 až 1759 precestoval severnú Ameriku a ostrovy Karibského mora. Tam zbieral nové rastliny pre cisárske záhrady vo Viedni a pri kaštieli Schönbrunn.
Zakladateľ a prvý profesor
V dejinách slovenskej vedy má svoje miesto nielen ako vedec, ale aj ako zakladateľ a prvý profesor Banskej akadémie v Banskej Štiavnici. Bola to najstaršia vysoká škola svojho druhu na svete, ktorú založila panovníčka Mária Terézia. Nicolausa Josepha Jacquina vymenovala panovníčka 13. júna 1763 za profesora chémie, mineralógie a botaniky, keď sa v Banskej Štiavnici založila prvá katedra chémie a mineralógie. Prednášať však začal až v roku 1764, pretože si vyžiadal rok na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky. Od roku 1769 bol profesorom na univerzite vo Viedni. V roku 1797 odišiel do dôchodku a 26. októbra 1817 vo Viedni zomrel.
Prívrženec Lavoisiera
V moderne vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré bolo najvýznamnejším zariadením školy v Banskej Štiavnici, N. J. Jacquin dôsledne spájal teóriu s praxou a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. flogistónovej teórie, čo bola zastaraná teória spaľovania. Podľa tejto teórie bol flogistón podstatnou zložkou všetkých horľavých látok. Pri horení vyprchal a zostal z neho iba popol. Ušľachtilé kovy vraj flogistón pevne viazali a zo zlata sa vôbec nedal vypudiť. Vyvrátením tejto teórie sa N. J. Jacquin zaradil medzi prvých prívržencov oxidačnej chémie, ktorej tvorcom bol Antoine Laurent Lavoisier (1743 – 1794). Aj náplň jeho prednášok bola originálna. Opierali sa o svoje vlastné výskumy, na ktoré kládol veľký dôraz.
Vybudoval aj, síce neúplnú, mineralogickú zbierku a poslucháčom vštepoval základy mineralógie. Jeho prednášky o zeminách, mineráloch, soliach, horľavých látkach a síre, o kovoch, polokovoch a o rudách boli vlastne úvodom do jeho teoretickej výučby. Jeho prednášky dokumentovali skutočnosť, že spájal teóriu s praxou, čo znamenalo prelom vo vtedajšej pedagogickej praxi, lebo takto zbavil chémiu v tom čase ešte bežných alchymistických názorov.
Krátke pôsobenie Nicolausa Josepha de Jacquin v Banskej Štiavnici bolo významným medzníkom vo vývoji chémie na Slovensku a znamenalo podstatný prínos pre ďalší rozvoj chémie ako samostatnej disciplíny vedy. Francúzsky šľachtic, zakladateľ vedeckej chémie, kalorimetrie a termochémie Antoine Laurent Lavoisier ho považoval za zakladateľa experimentálnej chémie.
Linného systém
J. Jacquin sa významne podieľal na zavádzaní nomenklatúry Carla Linného (1707 – 1778) v oblastiach habsburskej monarchie. Bol autorom prvých popisov viacerých rastlín, húb a živočíchov. Vedecké práce vydával v latinskom a nemeckom jazyku.
Publikoval veľký počet odborných monografií z viacerých odborov, prevažne botanických, ktoré boli zväčša viaczväzkové a boli bohato ilustrované. Jeho prvou významnou prácou bolo zostavenie katalógu rastlín schönbrunnskej cisárskej záhrady, a to podľa v tom čase nového systému Carla Linného.
V roku 1806 ho povýšili do šľachtického stavu a udelili mu Rad sv. Štefana. V roku 1875 po ňom pomenovali jednu z viedenských ulíc – Jacquingasse.
Na počesť tohto vedca vydali 23. februára 2011 v Rakúsku mincu v hodnote 20 €. Obsah čistého striebra je 900 tisícin a priemer mince 34 mm.
Jeho syn Jozef František Joseph Franz von Jacquin bol tiež profesorom botaniky.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora
