Podľa vedcov by desiatky európskych miest mohli v priebehu 10 rokov dosiahnuť nulové emisie uhlíka začlenením prírody do svojej infraštruktúry. Analýza uverejnená v časopise Nature Climate Change ukazuje spôsoby využitia zelených riešení na zachytávanie a znižovanie emisií uhlíka. Štúdia, ktorú vypracovali výskumníci zo Švédska, USA a Číny, ponúka najúčinnejšie prístupy v 54 mestách v Európskej únii. Napríklad v Berlíne odporúča uprednostniť zelené budovy a mestské zelené plochy, čo by mohlo viesť k zníženiu emisií o 6 % v prípade obytných budov, o 13 % v priemysle a o 14 % v doprave.
Výsledky sú založené na integrácii údajov z predchádzajúcich štúdií o účinkoch prírodných riešení, ako sú mestské poľnohospodárstvo, dlažba umožňujúca vsakovanie dažďovej vody do zeme, užšie cesty s väčším množstvom stromov, ochrana biotopov voľne žijúcich živočíchov a vytváranie prostredia pre chôdzu a bicyklovanie. Mestské parky, zeleň a stromy môžu v kombinácii s ďalšími riešeniami zlepšiť mestskú mikroklímu tým, že absorbujú teplo a chlad, a v dôsledku toho znížiť spotrebu energie v budovách. Existuje mnoho štúdií, ktoré skúmajú účinky jednotlivých riešení založených na prírode, táto ich však po novom všetky spája a analyzuje potenciálny systémový účinok, uvádza Zahra Kalantariová, docentka v odbore vodného a environmentálneho inžinierstva na švédskom KTH Royal Institute of Technology.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
