Zuby môžu uchovávať protilátky stovky rokov, čo by umožnilo skúmať históriu infekčných chorôb. Protilátky sú bielkoviny produkované imunitným systémom ako prirodzená reakcia na vírusy a baktérie. Ich úlohou je rozpoznať tieto mikróby, aby ich imunitný systém mohol napadnúť a odstrániť z tela. Biológovia z Nottinghamskej univerzity a University College London zistili, že protilátky získané z 800 rokov starých stredovekých ľudských zubov sú stabilné a naďalej dokážu rozpoznať vírusové proteíny. Toto zistenie rozširuje záber paleoproteomiky – štúdia starovekých proteínov – a odborníkom môže pomôcť analyzovať, ako sa reakcie človeka na protilátky vyvíjali v priebehu histórie.
Vedci už dokázali obnoviť a identifikovať proteíny v zubnej sklovine staršej ako 1,7 milióna rokov z pravekého nosorožca a v škrupine pštrosieho vajca starého viac ako 6,5 milióna rokov. Autori novej štúdie našli dôkazy, že stredoveké ľudské zuby uchovávajú aj stabilné protilátky. Sme schopní testovať, či aj po stovkách rokov dokážu protilátky ešte vždy rozpoznávať vírusy alebo baktérie, uviedol Anisur Rahman z University College London. Protilátky zo stredovekých zubov boli schopné rozpoznať Epsteinov-Barrovej vírus, ktorý spôsobuje zápal žliaz. V budúcnosti by bolo možné skúmať, ako protilátky zo starovekých vzoriek reagujú na choroby prítomné v týchto obdobiach, ako bola napríklad čierna smrť.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP