Hady tvoria približne jednu osminu stavovcov žijúcich na súši. Vyskytujú sa v širokej škále foriem a veľkostí a prispôsobili sa životu pod zemou, na súši, vo vode a na stromoch. Biológovia tentoraz zvolili nový spôsob výskumu vývoja hadov a ich morfológie.
Namiesto toho, aby sme sa pri poznávaní histórie hadov spoliehali na vzácne staré fosílie, pozreli sme sa na mozgy žijúcich plazov a vďaka moderným zobrazovacím a analytickým nástrojom sme sa vrátili v čase, uviedla Simone Macrì z Ústavu biotechnológie Helsinskej univerzity. Pomocou 3D modelov mozgov moderných jašterov a hadov vedci zrekonštruovali tvar mozgu prvých hadov. Zistili, že boli plne prispôsobené na život v podzemí, napriek tomu však vykazovali aj všestranné správanie. Svedčí o tom zmes rôznych znakov a vzorov v morfológii ich mozgov, ktoré môžu odrážať rozdiely v tom, čím sa živia, ako využívajú rôzne prostredia a ich schopnosť hľadať potravu. Táto štúdia sa netýka iba hadov. Ukazuje tiež spôsob, ako sa dozvedieť o iných živočíchoch, ktorých história je záhadou, pretože nám chýbajú fosílie, upozorňuje hlavný výskumník Nicolas Di-Poï. Skúmaním nielen kostí, ale napríklad aj mozgu, môžu vedci poskladať príbeh o tom, ako sa rôzne tvory vyvíjali a menili.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
