V písaní názvov ulíc, ale aj námestí, nábreží a iných verejných priestranstiev nemusí mať každý jasno. Jednak preto, že v tejto oblasti prebehla v roku 1991 pravopisná úprava a napriek dlhšiemu časovému odstupu si niektorí používatelia slovenčiny neosvojili realizované zmeny (niektorí ich ani nezaregistrovali), jednak vzhľadom na rôznorodosť týchto názvov. V našom príspevku chceme dať niekoľko usmernení, ktoré môžu používateľom pomôcť zorientovať sa.
Názvy ulíc majú viacero podôb. Najčastejšie je ich súčasťou zhodný prívlastok v podobe vzťahového prídavného mena, napr. Agátová ulica, Školská ulica, Horná ulica, Trnavská cesta. Na prvom mieste tu stojí prívlastok a za ním slovo ulica. Podoby s opačným slovosledom, ktoré môžeme zachytiť na tabuliach v niektorých obciach – ulica Agátová, ulica Školská, ulica Trnavská či Ulica Agátová, Ulica Školská, Ulica Trnavská s veľkým písmenom slova ulica na začiatku – nezodpovedajú spisovnej slovenčine. Zapamätajme si aj to, že v takýchto názvoch sa dodržiava pravidlo o rytmickom krátení, čo znamená, že ak je predposledná slabika dlhá, koncová prípona sa kráti, napr. Cintorínska ulica, Krátka ulica, Berlínska ulica, Trenčianska ulica.
Menej časté sú názvy ulíc so zvieracím prídavným menom, napr. Kozia ulica, Bažantia ulica, Havrania ulica, Syslia ulica.
Vo funkcii zhodného prívlastku býva aj privlastňovacie prídavné meno. Tak je to v názvoch ulíc pomenovaných po význačnej osobnosti. Privlastňovacie prídavné meno je utvorené od príslušného vlastného mena príponou -ova podľa vzoru otcov (otcova, otcovo), napr. Štefánik – Štefánikova ulica, Krasko – Kraskova ulica, Nobel – Nobelova ulica. Prípona -ova je vždy krátka, podoby Štefániková ulica, Krasková ulica, Nobelová ulica nie sú korektné.
Ak má mužské priezvisko formu prídavného mena alebo je zakončené na -i, -í, -y, -ý, -e, -é (aj vo výslovnosti), vo funkcii privlastňovacieho prídavného mena stojí na začiatku názvu genitív príslušného priezviska: Komenský – Komenského ulica, Dobšinský – Dobšinského ulica, Francisci – Francisciho ulica, Gándhí – Gándhího ulica, Krčméry – Krčméryho ulica, Goethe – Goetheho ulica, Jégé – Jégého ulica. Tak je to aj s priezviskami slovanského (ruského, bulharského, srbského, poľského) pôvodu, ktoré majú v danom jazyku koncovku prídavného mena, porov. Čajkovskij – Čajkovského ulica, Tolstoj – Tolstého ulica, Dostojevskij – Dostojevského rad.
Názvy ulíc nesúce meno významnej osobnosti môžu mať i formu nezhodného prívlastku. Vtedy slovo ulica stojí na začiatku názvu, a keďže je jeho súčasťou, píše sa s veľkým začiatočným písmenom: Ulica M. R. Štefánika, Ulica Ivana Kraska, Ulica Alfreda Nobela, Ulica J. A. Komenského (podobne je to pri názvoch Námestie Martina Benku, Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu, Sad Janka Kráľa).
Nie je ničím výnimočným, že vo viacerých slovenských mestách či obciach sú ulice s rovnakým názvom. Napr. Smrekovú ulicu, ktorej názov je odvodený od pomenovania stromu, nájdeme v Moste pri Bratislave, v Nitre, Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Žiline, Prešove a v desiatkach ďalších miest a obcí, ale ulica nazvaná po básnikovi Jánovi Smrekovi – Smrekova ulica – sa nachádza iba v Martine (v Bratislave a Senci je to oficiálne Ulica Jána Smreka). Rozdiel medzi nimi signalizuje dĺžka koncovej prípony.
Názvy ulíc majú v slovenčine ešte ďalšie podoby. Budeme sa im venovať v niektorom z nasledujúcich čísel časopisu.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Foto L. Kralovičová
