Zuby patria medzi dôležité súčasti nášho organizmu. Svoju úlohu zohrávajú nielen pri prijímaní a spracovaní potravy, ale aj pri formovaní tváre či komunikácii s okolím. Ako to však bolo v minulosti, keď ľuďom chýbali zuby?
Na túto otázku priniesla pred niekoľkými rokmi mnohé odpovede zaujímavá výstava v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. Z posterov o histórii mnohých predmetov a nástrojov spojených so zubnou hygienou, ale aj z množstva vystavených predmetov súvisiacich s profesionálnou starostlivosťou o zuby mohli návštevníci získať veľa poučných aj zábavných informácií.
Najstaršie zmienky
Starostlivosť o zuby a ich nahrádzanie trápila ľudí podľa dostupných informácií a nálezov z pohrebísk dlhé stáročia. Zubné protézy, tak ako aj zuby, boli intímnou záležitosťou majiteľa, a tak s ním po jeho smrti končili v hrobe. Mnohé protézy vystavené v múzeách preto zvyčajne pochádzajú z archeologických nálezov.
Najstaršia protetická práca, dva zuby spojené zlatým drôtom a upevnené pravdepodobne k susedným zdravým zubom, sa našla v egyptskej hrobke datovanej do obdobia IV. dynastie (2580 – 2465 pred n. l.). Aj mnohé ďalšie múmie vládcov Egypta mali v ústach napríklad zlaté korunky, výplne a inlaye (náhrady častí zubných koruniek, zubné vložky, zhotovované na rozdiel od výplní mimo úst).
Staré civilizácie v Mexiku používali zuby zvierat, aby nahradili chýbajúce, pričom náhradný zub iba vložili tam, kde chýbal, a mal držať sám. V hroboch Etruskov (500 rokov pred n. l.) sa našli zubné protézy upevnené na krajných zuboch obrúčkami zo zlatého plechu hrubého asi 1 mm a širokého 5 mm.
Výroba mostíkov, teda nahrádzanie najmä predných zubov z kozmetických dôvodov, sa spomína aj v spisoch zo starovekého Ríma v dielach Satiry od Horácia alebo Epigramy od Marciala, kde sa píše o nepravých zuboch rímskych kurtizán.
V Japonsku sa našli zubné protézy vyrobené z dreva, ktoré sa používali až do začiatku 19. storočia. Kompletná drevená a používaná zubná protéza sa našla v provincii Kia a pripisujú ju šľachtičnej Nakaoke Tei z prvej polovice 16. storočia.
Zubné korunky
Zubná korunka je typ zubnej náhrady, ktorá úplne zakrýva alebo obkolesuje zub, prípadne ide o zubný implantát. Rozlišujeme niekoľko typov koruniek: celokovová je korunka v úseku, kde farba kovu nenarúša estetický vzhľad, fazetovaná je taká, ktorá je čiastočne alebo úplne celá obalená vrstvou materiálu vo farbe zuba a celokeramická je celá z keramického materiálu.
Zaujímavosti
Niektoré národy zastávali názor, že nahrádzanie stratených zubov je okrasná záležitosť, preto bolo povolené len ženám.
Stredovek v Európe bol pre zubné protézy nepriaznivým obdobím. Názor cirkvi bol, že o telo sa starať netreba, starať sa musíme len o dušu.
George Washington sa v roku 1789 stal prvým prezidentom Spojených štátov a bol takmer bezzubý. Používal zubné protézy, ktoré boli vyrobené z hroších zubov. Vlastnil aj zubné protézy zo zubov koňa, somára a človeka. Zubné protézy mu nesedeli, neboli vyrobené podľa odtlačkov a bolo náročné udržať ich na mieste. Preto sa na žiadnom obraze neusmieva a má vážnu tvár.
Prvú zlatú zubnú korunku, o ktorej sa v literatúre dočítame, zhotovili v jednej sliezskej dedine pre malého chlapca v roku 1586, pričom išlo iba o nápad zručného zlatníka. Za objaviteľa čapovej zubnej korunky sa považuje Pierre Fauchard, ktorý vo svojom rozsiahlom dvojzväzkovom diele Le chirurgien dentiste z roku 1728 popísal mostík zhotovený z kosti hrocha alebo mroža a upevnený čapmi na dvoch koreňoch.
V roku 1767 sa objavila prvá správa o účelovo zhotovených zubných korunkách. Francúzsky zubár Claude Mouton opísal zhotovenie zlatej zubnej korunky. Pokazený zub mal byť podľa neho potiahnutý zlatou čiapočkou, ktorá pokrývala celý jeho povrch a musela byť upevnená tak, aby sa k zubu nedostali zvyšky potravy ani iné nečistoty.
R
Článok bol spracovaný podľa výstavy z roku 2019 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach s názvom Pravdivo o nepravých zuboch (námet a scenár Mgr. Martina Ďuricová a Mgr. Zuzana Šullová).
