Inteligencia sa podľa výskumov nespája iba s logickým myslením, ale aj s emóciami, empatiou či sociálnym cítením. O nej, ako aj o organizácii Mensa združujúcej ľudí s nadpriemerným IQ, sme sa rozprávali s Hanou Dojčanovou z Mensy Slovensko.
Čo je inteligencia?
Inteligencia je oveľa širší pojem ako IQ (inteligenčný kvocient, pozn. red.). V súčasnosti poznáme najmä logickú, teda vrodenú inteligenciu, na ktorú sú zamerané IQ testy, ale stretávame sa aj s verbálnou, matematickou, emočnou či sociálnou inteligenciou. Psychológovia a ďalší odborníci však prichádzajú na základe výskumov človeka s novými pojmami.
Termínom IQ sa začali psychológovia zaoberať od konca 19. storočia. V prvej polovici 20. storočia americký psychológ Raymond Cattell navrhol používať pojmy fluidná a kryštalická inteligencia. Teóriu inteligencie rozvíjal spoločne s Johnom Hornom a tá sa stala základom pre viacero moderných IQ testov.
Čo sa skrýva pod názvami fluidná a kryštalická?
Fluidná inteligencia zahŕňa schopnosť abstraktne myslieť, zdôvodňovať a riešiť problémy. Táto schopnosť sa považuje za nezávislú od učenia, skúseností a vzdelania. Medzi príklady použitia fluidnej inteligencie patrí riešenie hádaniek a príprava stratégií na riešenie problémov. IQ testy sú v podstate meraním tohto typu inteligencie.
Kryštalická inteligencia zahŕňa vedomosti, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho učenia sa a je založená na skúsenostiach z minulosti. Situácie, ktoré vyžadujú vykryštalizovanú inteligenciu, zahŕňajú porozumenie v čítaní a skúšky slovnej zásoby. Ako postupne starneme a získavame nové vedomosti, kryštalická inteligencia sa posilňuje. Tento typ inteligencie má preto tendenciu stúpať s vekom.
Ako je to s ďalšími zložkami osobnosti?
Tie sú veľmi dôležité a mali by sme ich tiež rozvíjať. Dôležité sú práve emočná inteligencia (EQ), o ktorej sa začalo hovoriť až od roku 1990, či sociálna inteligencia (SQ). Samotné IQ nestačí, aj keď je to dobrý základ. Ako hovorí prvá a teraz už aj čestná doživotná predsedníčka Mensy Slovensko pani Anna Sýkorová: EQ je mostíkom, po ktorom môže IQ prejsť.
Hana Dojčanová vyštudovala žurnalistiku a marketingovú komunikáciu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a neskôr na National Journalism Center vo Washingtone. Od roku 2008 je členkou organizácie Mensa. Počas takmer 16 rokov pôsobenia v Mense bola šesť rokov šéfredaktorka časopisu Mensa Slovensko, šesť rokov podpredsedníčka a osem rokov predsedníčka Mensy Slovensko. Okrem toho vedie už 14 rokov bratislavskú miestnu skupinu.
Počas svojej činnosti strojnásobila počet členov Mensy a zvýšila podiel žien v Mense z 10 na 30 %. Pripravila množstvo akcií, vyše 250 prednášok v Klubovni Mensy (počas pandémie online formou), organizovala jarné aj jesenné stretnutia, testovania pre verejnosť, exkurzie a dve veľké medzinárodné podujatia Mensy na Slovensku (EMAG a Silvensa).
Tak ako existuje stará celostná medicína (či už čínska, alebo ajurvédická), ktorá sa na človeka pozerá ako na celok a nie na jeho jednotlivé časti, rovnako aj osobnosť človeka treba rozvíjať celkovo. V jeho rozvoji nesmú chýbať celoživotné vzdelávanie, nadhľad, podporovanie kladných charakterových vlastností či morálka. Toto všetko občas ľudia s vyšším IQ podceňujú, a preto to vedie k stagnácii ich osobnosti a niekedy k obmedzenému videniu sveta. Vysoké IQ totiž nedáva človeku záruku vidieť do všetkého a vedieť všetko, akoby mal patent na rozum. Okrem toho podľa výskumov môžeme napríklad niektorých ľudí s vyšším IQ zaradiť aj do škály autistického spektra a v minulosti sa objavilo spojenie s depresiami, bipolárnymi či inými poruchami.
Ako sa inteligencia meria?
Inteligencia v širšom ponímaní sa vlastne zmerať nedá. Dá sa však presne určenými validovanými testami merať IQ a psychológovia môžu na základe ďalších testov odhadnúť rôzne iné zložky osobnosti.
Podľa mňa skutočne inteligentný človek by mal byť dobrý, pokorný, a to sa meria ťažko. Žiaľ, stáva sa, že tí, ktorých považujeme za inteligentných, sú len šikovní manipulátori, ktorým nerobí problém naučiť sa rôzne techniky. A takí sa vyskytujú na všetkých úrovniach našej spoločnosti.
Čo na ľudí v tomto smere vplýva?
Každý človek sa narodí s istou predispozíciou, ale rozvíjať sa musí od narodenia. Ide o vonkajšie stimuly sveta, farby, vône, tvary, učenie sa spájať súvislosti, čo vedie aj k schopnosti predvídať. Dôležité je vedieť sa prispôsobiť životným podmienkam, cibriť si kognitívne zručnosti.
Na inteligenciu teda vplýva vonkajšie prostredie, prostredie rodiny, školy, ale aj rozvíjanie a schopnosť vlastného vnútorného sveta. K tomu poslednému pomáha kreativita, tvorenie, napríklad výtvarné umenie, hudba či skladanie stavebníc. Vedci už dávno zistili, že hranie na hudobnom nástroji je spojené aj s matematickými schopnosťami. Pravdepodobne aj preto majú deti z niektorých ázijských krajín, kde majú povinnú hru na hudobnom nástroji od predškolského veku, lepšie výsledky napríklad vo všeobecných testoch z matematiky.
Ktoré ďalšie činnosti nám pomáhajú?
Rovnako sa zistilo, že čítanie od útleho detstva rozvíja nielen sémantickú pamäť, teda aj slovnú zásobu, ale aj predstavivosť a samotnú inteligenciu. Občas aj dobrá rozprávka v televízii môže priniesť estetický zážitok, pokiaľ je výborne spracovaná a, samozrejme, musí mať aj odkaz, ktorý deti poučí. No čítanie to nenahradí.
Samozrejme, že človek nie je všemohúci a zdravotný stav je tiež zásadným faktorom, ktorý ho ovplyvňuje. Patologické zmeny na mozgu spôsobené rôznymi chorobami inteligenciu znižujú, pričom ani na úrovni súčasného poznania nevieme bojovať proti všetkým ochoreniam. No vedci krok po kroku postupujú aj v skúmaní liečby napríklad Alzheimerovej choroby či iných ochorení, ktoré postihujú kognitívne funkcie človeka.
Objavujú sa systémy, ktoré podporujú schopnosť myslenia už u detí…
K rozvíjaniu inteligencie patrí predovšetkým schopnosť abstraktného myslenia. Na ňu je zameraný napríklad systém učenia NTC, ktorý rozvinul srbský mensan lekár-neurofyziológ Ranko Rajovič. Niekoľko školení sme u neho absolvovali aj my, žiaľ, zaradiť jeho program do predškolského systému vzdelávania u nás sa nám zatiaľ nepodarilo. Niektoré jeho metodické publikácie sú však k dispozícii aj na Slovensku.
Rovnako je dôležité udržiavať si inteligenciu po celý život – zdravým životným štýlom, celoživotným vzdelávaním, neustálou tvorivosťou, ale aj hraním sa či lúštením krížoviek alebo sudoku. Skúmaním sa dokázalo, že posledné dve sú pre rozvoj inteligencie oveľa prínosnejšie ako hranie napríklad videohier. A nesmieme zabúdať na pohyb, napríklad tanec, ktorý takisto rozvíja kognitívne schopnosti.
V pozitívnom smere môže človeka s vyšším IQ ovplyvniť aj členstvo v Mense.
Čo je Mensa?
Mensa znamená po latinsky stôl a zakladatelia organizácie s týmto názvom ho použili na vytvorenie organizovaného združenia pre ľudí s vyšším IQ. Hranica sa ustanovila na IQ s výškou 130 a viac, kam patria približne dve percentá populácie.
Za druhý základ názvu sa považuje začiatok známej vety mens sana in corpore sano, teda v zdravom tele zdravý duch. To naznačuje, že ani inteligencia by sa nemala rozvíjať jednostranne a nemal by to byť, obrazne povedané, mozog sediaci na stoličke.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto archív H. Dojčanovej
