Vyšliapať si svoj kopec znie ako hrdé motto ozajstných lyžiarov. Na menších svahoch je to, samozrejme, možné. No na mnohých súčasných zjazdovkách by to bolo veľmi nepraktické, až nemožné.
Bez vlekov by sa lyžovanie nestalo masovou zábavou. Vleky a lanovky pomáhajú lyžiarom prekonávať prevýšenia stoviek metrov v priebehu minút a umožňujú im uskutočniť toľko jázd na jeden záťah, koľko im dovolia počasie a ich fyzické možnosti.
Masová zábava
Vo francúzskych Alpách v Savojsku sa nachádza jeden z najväčších lyžiarskych komplexov na svete Les Trois Vallées (Tri údolia). Spája lyžiarske rezorty v údoliach Courchevel, Les Allues, Belleville, Orelle a niekoľko ďalších. Ale napríklad aj Val Thorens, ktoré je s nadmorskou výškou 2 300 m najvyššie položeným lyžiarskym strediskom v Európe. Celý komplex dohromady ponúka 600 km zjazdoviek – je takmer nemysliteľné, aby sa podobné lyžiarske centrá zaobišli bez výťahov pre lyžiarov. V Les Trois Vallées je viac ako 160 rôznych vlekov, vďaka ktorým môžu návštevníci voľne prechádzať zo strediska na stredisko a zo svahu na svah.
Podobne nemysliteľné by bolo lyžovanie na najdlhšej zjazdovke na svete La Vallée Blanche v masíve Mont Blancu. Nejde o bežné spúšťanie sa na upravovanom svahu, ale o adrenalínový, viac ako 20-kilometrový zjazd po ľadovci z nadmorskej výšky 3 790 do 1 035 m. Bez lanovky Aiguille du Midi by o tejto trati pre zdatných lyžiarov pravdepodobne nik nevedel.
Mechanický dopravný systém, ktorý slúži na prepravu lyžiarov či snowbordistov na svahy, sa aj vďaka podobným obrím strediskám, ako je Les Trois Vallées, spája s masovým športom a rekreáciou. Preplnené svahy sú však obrazom, aký bol ešte pred sto rokmi celkom neznámy. Lyžovanie sa stávalo masovým až v priebehu prvej polovice 20. storočia. Okrem iného práve preto, že vtedy sa vďaka vlekom prestalo spájať s namáhavými výstupmi.
Ako obilie do mlyna
Začiatkom 20. storočia zaznamenali na statku s reštauráciou a penziónom Schneckenhof v nemeckom Čiernom lese prvých turistov, ktorí mali záujem o zimné pobyty. Zimné športy sa práve stávali populárnymi a mnohí návštevníci sa začínali lyžovať a sánkovať. Výstup na svah bol však pre hostí penziónu často problematický. Farmár a majiteľ usadlosti Robert Winterhalder preto využil výťah z nekonečného oceľového lana (slučky), ktoré dovtedy pomocou vodnej energie poháňajúcej mlynské koleso na statku prevážalo obilie z vyššie položených budov do mlyna a hotovú múku naspäť.
R. Winterhalder k ozubenému kolesu, ktorým otáčal mlyn, pripojil druhé hnacie koleso, ktoré poháňalo vlek. Oceľové lano zavesené na piatich stožiaroch prekonávalo 32-metrové prevýšenie na vzdialenosť 280 m k hornej stanici výťahu. Táto nepretržitá lanovka s vlečnými zariadeniami pre sánkarov a lyžiarov (ktorí sa nahor dostávali tak, že sa pomocou rukovätí držali lana nad svojimi hlavami) bola oficiálne spustená 14. februára 1908. Prvý lyžiarsky vlek na svete mal úspech a Robert Winterhalder postupne získal patenty pre Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko. V roku 1910 postavil pre Medzinárodnú výstavu zimných športov v Tribergu prvý lanový vlek s elektromotorom s výkonom asi 14 konských síl. Výťah prekonával vzdialenosť 550 m, prevýšenie 85 m a bol schopný prepraviť naraz 32 osôb.
Naďalej výhodný
Pozemný lanový vlek je rozšírený aj v súčasnosti, i keď ho, predovšetkým z veľkých svahov, vytláčajú hromadnejšie sedačkové či kabínkové (gondolové) lanovky. Pohonné jednotky závesných lanoviek nemusia prekonávať trenie stoviek párov lyží kĺžucich sa po snehu ako pri pozemných vlekoch, ktoré tlačia či ťahajú lyžiarov nahor po svahu.
Pozemné vleky sa však naďalej používajú na svahoch s menším prevýšením. Najčastejšími bývajú modely s kotvami vertikálne zavesenými v pravidelných rozostupoch na vlečnom lane a zakončenými do tvaru písmena J (jednomiestne) alebo T (dvojmiestne). Oba modely vynašiel švajčiarsky skialpinista Ernst Constam v rokoch 1934 a 1935. Existujú aj vleky s gombíkmi (taniermi), o ktoré sa lyžiari opierajú obkročmo alebo pod pazuchou, nie bokom ako pri J alebo T kotvách. Systém francúzskej firmy Poma používa odpojiteľné taniere. Vlek Poma vo francúzskom Les Arcs patrí k najdlhším na svete, keď prekonáva vzdialenosť približne 2 083 metrov. Výhodou pozemných vlekov je to, že sú oveľa lacnejšie ako sedačkové alebo gondolové výťahy. Na ich pohon sa už nepoužívajú mlynské kolesá, kone, parné stroje, autá podložené na klátikoch, či dokonca kolesá banských výťahov, ako to bolo v minulosti. Najčastejšie ich poháňajú elektrické motory, zriedkavejšie dieselové. Ich výkon sa v závislosti od typu a kapacity zariadenia môže pohybovať od menej ako 7,5 kW (10 konských síl) pre najmenšie vleky až po viac ako 750 kW (1 000 k) pre rýchly osemmiestny výťah do strmého svahu – to sa však už týka lanoviek, nie pozemných vlekov. Väčšina moderných vlekov dokáže pracovať rýchlosťou 3 až 4 m/s, hoci reálna rýchlosť býva nižšia.
R, foto Pixabay
