Astronomické kalendárium február

Pri pohľade na južnú časť februárovej oblohy vidíme neprehliadnuteľného Orióna. Nad horizontom sa vyníma hviezda Sírius. Tesne pod touto hviezdou leží otvorená hviezdokopa M41, ktorá je viditeľná už za pomoci triédra.

Smerom na sever náš pohľad akiste zakotví pri hviezdokope Plejády pohodlne viditeľnej aj voľným okom. Nachádza sa v súhvezdí Býka, pripomínajúceho písmeno V. Blízko nadhlavníka žiari hviezda Capella v Povozníkovi, pod ňou sa nachádza Kasiopeja. Napravo sa rozprestiera Veľká medvedica a Malý medveď. Labuť nájdeme nízko nad obzorom.

Vo februári si na oblohe môžeme vychutnať viacero konjunkcií planét s Mesiacom. Hneď počas prvej februárovej noci nájdeme pod Mesiacom Mars a Venušu.Za pomoci ďalekohľadu môžeme vidieť nad Mesiacom aj Urán. A 21. februára nájdeme nielen Urán tesne vedľa Marsu, ale zároveň aj Saturn.

Februárové zatmenia

Dňa 26. februára dôjde k prstencovému zatmeniu Slnka (špeciálny druh zatmenia, pri ktorom sa Mesiac dostane pred kotúč Slnka, ale svojou plochou nezatieni celý povrch Slnka), ktoré je však z nášho územia nepozorovateľné. Túto udalosť nám vynahradí polotieňové zatmenie Mesiaca, ktoré bude o niekoľko dní skôr – 11. februára. Zo Slovenska je možné pozorovať celý priebeh zatmenia.Mesiac v našich zemepisných šírkach vyjde o 16:41 h a zapadne o 7:12 h, pričom vstup Mesiaca do polotieňa nastane o 23:32 h, najväčšia fáza zatmenia nastane o 1:43 h, koniec zatmenia o 3:55 h.Viac informácií aj mapu zatmenia Slnka nájdete na stránkach NASA.

Pozorovanie Jupitera 

Jupiter je najväčšia a na detaily najbohatšia planéta Slnečnej sústavy. Ak sa nachádza v opozícii, dosiahne uhlový priemer až 50 sekúnd, naopak v konjunkcii sa zmenší na 30 uhlových sekúnd. Prvé, čo pozorovateľov Jupitera v ďalekohľade zaujme, budú zaiste jeho štyri najväčšie satelity. Ako hviezdy piatej veľkosti sú viditeľné aj v triédri. Celkovo Jupiter obklopuje niekoľko desiatok mesiačikov, ale ostatné sú také slabé, že ich bežne dostupnými ďalekohľadmi neuvidíme. Počas pozorovania Jupitera s ďalekohľadom s väčším priemerom než 15cm môžeme odhaliť mnoho jemných detailov, oválov, záhybov a zálivov. Najnápadnejšími sú dva rovnobežné pásy s rovníkom – severný a južný rovníkový pás. Ich odtieň sa však v priebehu roka mení. Práve v ich okolí môžeme nájsť viacero výraznejších detailov. Na južnej pologuli Jupitera môžeme taktiež naraziť na Veľkú červenú škvrnu. Názov však klame, škvrna nie je nijako nápadná, kedysi zrejme mala červený odtieň. Ide o oblasť vyššieho tlaku. Jej šírka sa mení v rozmedzí od 25 do 40 000 km, dĺžka od 12 do 14 000 km. V smere hodinových ručičiek sa otočí raz za 10 dní. Najväčšiu šancu zahliadnuť túto škvrnu máme vtedy, keď prechádza stredom disku planéty (vtedy má uhlový priemer až 15 sekúnd). Tieto okamihy nám ľahko predpovie väčšina počítačových planetárií alebo webových stránok. Na snímkach z kozmických sond síce vidíme Jupiter v mnohých farbách, tie však v našich ďalekohľadoch neuvidíme. Náš obraz bude omnoho bledší. Svetlejšie oblasti sú vyššie položené vzostupné prúdy a, naopak, tmavšie sú nižšie položené zostupné prúdy. Všimnúť si môžeme taktiež to, že Jupiter je vďaka rýchlej rotácií sploštený.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.

Slovenský zväz astronómov