Tropické dažďové pralesy sú ekosystémy s najbohatšou biodiverzitou. Stabilné prostredie s optimálnou teplotou a dostatkom vody poskytuje priaznivé podmienky pre rastliny, ktoré zase slúžia ako potrava pre iné organizmy.
Niet divu, že pestrosť hmyzích spoločenstiev, ktoré tu žijú, je taká veľká, že dodnes nevieme ani len odhadnúť skutočný počet ich druhov. Bohatá rôznorodosť má však aj tienistú stránku. Zahŕňa vysoký počet predátorov, parazitov a patogénov. Ak má hmyz prežiť, potrebuje účinné stratégie, chrániace ho pred predátormi, umožňujúcemu vyhnúť sa parazitom, alebo výkonný imunitný systém, ktorý si dokáže poradiť so smrtiacimi chorobami. Nech sú však jeho ochranné prostriedky akokoľvek účinné, pravdepodobnosť, že zomrie na starobu, je minimálna.
Viacnásobný ochranný systém
Každý druh či skupina hmyzu má vlastné ochranné stratégie, ktoré vychádzajú z jeho spôsobu života. Skutočnými majstrami v ochrane pred potenciálnymi nepriateľmi sú tŕňovky (Membracidae), ktorých centrom rozšírenia sú tropické dažďové pralesy. Ich ochranný systém zahŕňa bizarnú, ale účinnú kamufláž, odstrašenie, starostlivosť o zraniteľné potomstvo, ale tiež využitie služieb druhov, pred ktorými majú rešpekt všetci obyvatelia pralesa.
Tŕňovky patria do radu rovnakokrídleho hmyzu, ich blízkymi príbuznými sú drobné cikádky, peniarky, ktorých samice budujú pre svoje potomstvo hniezda z peny, ale tiež veľké pravé cikády. Živia sa výlučne rastlinnými šťavami.Získavajú ich pomocou špecializovaných ústnych orgánov. Tŕňovky sú drobný hmyz, veľkosť ich tela sa pohybuje od 5 do 15 mm. Celosvetovo poznáme viac než 3 300 druhov. Najlepšie sa im darí v bohatých teplých a vlhkých tropických pralesoch. V Strednej a Južnej Amerike žije viac než 1 600 druhov, čo je takmer polovica všetkých doposiaľ známych druhov. So vzdialenosťou od rovníka ich druhová bohatosť klesá. O ich pôvode vieme veľmi málo. Predpokladá sa, že prvé tŕňovky sa objavili pred 40 miliónmi rokov.
Život v neustálom nebezpečenstve
Tŕňovky počas celého života čelia hrozbe útoku predátorov. Môžu byť korisťou hmyzom sa živiacich vtákov alebo drobnejších jašterov. Nebezpečenstvo hrozí najmä odrastenejším nymfám, ktorých mäkké telíčko je vítaným zdrojom živín. Výskum zloženia potravy niektorých druhov hmyzožravých vtákov Strednej Ameriky však ukázal, že ich podiel na potrave vtákov je minimálny. Oveľa väčšou hrozbou pre tŕňovky sú niektoré dravé článkonožce, hlavne pavúky, osy, muchy, dravé chrobáky a modlivky. Na nymfách si často pochutia aj larvy lienok a pestríc. Doposiaľ však nepoznáme ani jedného predátora, ktorý by sa špecializoval na lov tŕňoviek.
Spoločenstvá tŕňoviek sužujú viaceré druhy drobných parazitických osičiek, ktorých potomstvo sa vyvíja v ich vajíčkach. Samička osičky znesie vajíčko do vajíčka tŕňovky, kde prebehne celý jej vývin. Larva osičky využije zásobné látky vajíčka a tela zárodku na rast svojho tela. Parazitické osičky z rodu Prionomastix znášajú vajíčko do mladých nýmf tŕňoviek, kde sa uskutoční ich larválny vývin aj kuklové štádium. Vyliahnutá osička sa nakoniec prehryzie cez stenu bruška nymfy a tak ju usmrtí.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 2/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Text a foto Milan Kozánek
Scientica, s.r.o.
Tento príspevok vznikol vďaka finančnej podpore OPVV a EFRD grant ITMS – 26220220087.
