V hlavnej téme januárového vydania časopisu Quark tím vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave približuje neutríno, časticu umožňujúcu odhaliť procesy v hlbokom vesmíre, ako aj svoju účasť na významnom európskom projekte na detekciu neutrín.
Okno do vesmíru
Ľudstvo odpradávna priťahovali tajomstvá vesmíru. Dôkazy o prvých pozorovaniach môžeme vidieť na rôznych jaskynných maľbách, tabuľkách alebo stavbách ako Stonehenge. Už v 17. storočí Galileo Galilei publikoval prvé pozorovania vesmíru pomocou ďalekohľadu. Tieto pozorovania boli založené na sledovaní fotónov s určitou frekvenciou – časticiach viditeľného svetla.
Súčasné technológie nám umožňujú pozorovať nielen viditeľné svetlo, ale aj fotóny s inou energiou, ako napríklad gama žiarenie (ktoré však nedokážeme vidieť voľným okom), čo nám umožňuje pozorovať vzdialenejšie objekty. Aj tieto pozorovania však majú svoje ohraničenia – fotóny môžu byť pohltené alebo rozptýlené na svojej ceste k pozorovateľovi, a preto je informácia, ktorú nesú, skreslená alebo stratená.
Ďalšou možnosťou, ako sledovať procesy vo vesmíre, je detekcia nabitých častíc (kozmické žiarenie), ako sú napríklad elektróny, protóny alebo ťažšie atómové jadrá. Dráhy týchto nabitých častíc sú však zakrivované elektromagnetickými poľami vo vesmíre a nedokážu nám pomôcť lokalizovať ich zdroj, resp. proces, v ktorom vznikli.
Neutríno je elementárna častica, ktorá patrí k najrozšírenejším vo vesmíre. Jeho história siaha do roku 1930, keď jeho existenciu predpovedal Wolfgang Pauli ako možné riešenie problému s nedodržaním zákona zachovania energie a uhlového momentu v beta premene jadier. Problém spočíval v tom, že samotný W. Pauli predpokladal, že túto časticu nebudeme nikdy schopní experimentálne pozorovať, pretože s ostatnou hmotou nemá takmer vôbec interagovať. No ešte počas jeho života, o 26 rokov neskôr, Frederick Reines a Clyde Cowan potvrdili existenciu častice pozorovaním antineutrín unikajúcich z reaktora. Za tento objav udelili F. Reinesovi v roku 1995 Nobelovu cenu za fyziku.
Existujú tri druhy, tzv. vône, neutrín – elektrónové, miónové a tauónové neutríno, ktoré sú partnermi leptónov – elektrónu a ťažších leptónov – miónu a tauónu. Na rozdiel od elektrónu, miónu a tauónu neutrína nemajú elektrický náboj, a preto sa pri šírení vesmírom ich trajektórie nezakrivujú elektromagnetickými poľami.
S láskou ku koži
Počet prípadov kožných nádorov neustále stúpa u čoraz mladších ľudí. O tom, ako reaguje naša pokožka na slnečné žiarenie a ako sa chrániť pred jeho škodlivými účinkami, sme sa rozprávali s dermatovenerologičkou Petrou Milko.
Geolokality v Bratislave a jej okolí
V prvej časti novej rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve geolokality v Bratislave a jej okolí, ktoré dokumentujú zložitú geologickú históriu územia.
Núdzové prístrešie
Diaľková turistika bez možnosti bezpečne prespať v horách by bola pre mnohých nemožná. Turistické útulne sú preto nielen spríjemnením cesty, ale aj nevyhnutnosťou.
Elektrorecepcia delfínov, Svetlo urýchľuje vyparovanie, Výdatný mikrospánok, Pevnosti lovcov a zberačov, Záhadná Amaterasu, Dúha mačacích očí, Robot zbiera mikroplasty, Prírodné sfingy, Meč, štít a zrkadlo, Prehistorická vojna, Vesmírne myši, Planéta vzdorujúca teóriám, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v januárovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v januárovom čísle časopisu Quark
Kyberbezpečnosť pri práci
V prvom z dvojice článkov zameraných na kybernetickú bezpečnosť sa zaoberáme používateľskými heslami a účtami, fyzickými hrozbami, ale aj používaním softvéru.
Seizmológia na Marse
Sonda InSight na Marse vďaka otrasom po náraze asteroidu pomohla zistiť štruktúru jadra tejto našej susednej planéty.
Dravce na návnade
Fotografovanie vtákov je najúspešnejšie pri kŕmidlách alebo napájadlách, ale existuje aj viacero iných spôsobov. Jedným z nich je fotografovanie na návnade.
Hravý lovec
Rys ostrovid je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe. Jeho pozorovanie v prírode, a najmä jeho loveckých zvyklostí, nie je pre návštevníkov lesa jednoduché.
Tanec na nožoch
Kĺzanie sa po ľade patrí k činnostiam, ktoré netreba špeciálne predstavovať. Na to, aby sa človek kĺzal cielene a efektívne, je najlepšie postaviť sa na nože.
Keď mozog klame
Náš mozog nás rád klame, aby zefektívnil svoje fungovanie, a domýšľa si z prechádzajúcich skúseností. To sa dá šikovne využiť na pobavenie rôznymi optickými ilúziami.
Svetlo na cestu
Súčasné vozidlá niekedy pripomínajú svojich predchodcov už iba tým, že majú štyri kolesá a vozia pasažierov. Inak sa zmenilo všetko. A máločo natoľko ako svetlá.
Antigravitačný stolík
Stolík zavesený zhora na štyroch špagátoch nás ničím neprekvapí, ale keď tieto špagáty upevníme pod jeho hornú dosku, je to pre nás už trochu udivujúce.
Skryté vzťahy v lese
Borovica lesná je na území Slovenska druhou hospodársky najvýznamnejšou ihličnatou drevinou. Medzi časté príčiny jej odumierania patrí rozšírenie podkôrneho hmyzu.
Auto-moto jednotky
V poslednom diele série článkov o fyzikálnych jednotkách sa pozrieme na veličiny a ich jednotky súvisiace s autami.
Kozmické superenergie
Vedci objavili v letokruhoch čiastočne skamenených stromov stopy najsilnejšej známej slnečnej erupcie a zachytili časticu s extrémne vysokou energiou.
Prapredkovia z východu
Analýza DNA dvoch pravekých jedincov druhu Homo sapiens z Krymu ukázala, že ich populácia bola predkami neskorších obyvateľov strednej a západnej Európy.
Nevšedné všednosti
Nenápadné každodenné pomôcky sú plnohodnotnými vynálezmi, o ktorých museli premýšľať tí, ktorí s nimi prišli.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. 1. 2024, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.
