Bakteriálne zloženie na zdravej koži je u každého človeka jedinečné. Ovplyvňuje ho množstvo faktorov, ktoré môžu rovnováhu mikroorganizmov ľahko narušiť.
Podobne ako črevo, aj zdravá koža je osídlená komplexným súborom mikroorganizmov, ako sú baktérie, huby (kvasinky, plesne), vírusy alebo roztoče. Najpočetnejšou skupinou mikroorganizmov na koži sú baktérie (106 až 109 baktérií/cm2 u človeka). Prítomnosť týchto drobných spoločníkov výrazne ovplyvňuje správne fungovanie kože aj celého organizmu.
Naši spoločníci
Na prvý pohľad koža nepredstavuje vhodné prostredie pre baktérie, keďže veľká časť pokožky, ktorá chráni organizmus pred vonkajšími vplyvmi, je suchá, slaná, kyslá a chudobná na živiny. No aj napriek tomu je koža osídlená pestrou škálou baktérií. Sú prítomné v horných vrstvách pokožky, no hromadia sa aj v okolí chlpových folikulov. Na prežitie v tomto prostredí sa baktérie museli prispôsobiť a využívajú živiny pochádzajúce z potu, kožného mazu alebo vrchných vrstiev pokožky. Príkladom sú stafylokoky, ktoré si vyvinuli viacero stratégií prežitia na koži. Dokážu napríklad odolávať vysokému obsahu solí v pote alebo produkujú adhezíny podporujúce prichytávanie na kožu. Fakultatívne anaeróbny Cutibacterium acnes je zasa schopný prežívať aj v prostredí bez kyslíka v blízkosti mazových žliaz.
Dôležité je tiež spomenúť, že komenzálne mikroorganizmy na koži spolu s bunkami imunity a kožnými bunkami majú nezastupiteľnú úlohu pri obrane organizmu a sú zodpovedné za správne fungovanie kožnej bariéry. Jednou z možností obrany je kolonizácia povrchu kože, čím zabraňujú patogénnym baktériám spôsobujúcim ochorenie obsadzovať kožu. Niektoré kožné baktérie dokážu produkovať látky či molekuly a tie priamo poškodzujú membrány patogénov (napr. Staphylococcus epidermidis produkuje modulíny rozpustné vo fenole). Iné baktérie dokážu vytvárať podmienky nepriaznivé na kolonizáciu patogénmi (C. acnes produkuje lipázy, ktoré hydrolyzujú lipidy prítomné v kožnom maze, čím dochádza k uvoľneniu mastných kyselín okysľujúcich povrch pokožky).
Jedinečné zloženie
Doposiaľ publikované výskumy bakteriálneho zloženia sa zameriavali predovšetkým na humánnu oblasť. Z nich sa dozvedáme, že bakteriálne zloženie ovplyvňujú vek, pohlavie, výživa, hygiena, životný štýl, prípadne prostredie. K prvotnej kolonizácii kože baktériami dochádza počas narodenia, keď sa koža novorodenca osídľuje mikroorganizmami matky. Koža novorodenca je málo rozmanitá a výrazne na ňu vplýva spôsob pôrodu.
Zistilo sa aj to, že bakteriálne zloženie každého človeka je jedinečné a na jednotlivých častiach tela sa odlišuje. Napríklad mazové oblasti tela (tvár, chrbát), vlhké (podpazušie, slabiny) a suché miesta (predlaktie, lýtko) osídľujú rôzne mikrobiálne spoločenstvá dokonca aj u toho istého človeka.
Medzi základné bakteriálne kmene kolonizujúce kožu ľudí a zvierat patria Actinobacteria, Firmicutes, Proteobacteria alebo Bacteroidetes. Celková početnosť týchto kmeňov sa medzi ľuďmi a zvieratami odlišuje, a to hlavne z dôvodu odlišných fyziologických podmienok na koži medzi ľuďmi a zvieratami. Rozdiely v bakteriálnom zložení sú však najvýznamnejšie na úrovni druhov. Napríklad u človeka pomerne bežne nachádzame druh S. epidermidis, no pri psoch má najpočetnejšie zastúpenie Staphylococcus pseudintermedius.
Narušenie rovnováhy
Vo všeobecnosti možno povedať, že mikrobiálne spoločenstvá sú typicky viac rozmanité na zdravej koži. Rovnováhu týchto mikroorganizmov neustále ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie faktory, napríklad používaná kozmetika, ktoré menia zloženie týchto spoločenstiev. Narušenie rovnováhy a pestrosti vedie k stavu označovanému ako dysbióza a tá je sprievodným javom dermatologických ochorení. V takom prípade sa objavuje zvýšenie početnosti niektorých typov baktérií na úkor iných.
Súčasné výskumy sa preto zameriavajú na skúmanie moderných možností, ako tejto dysbióze predísť. Príkladom môže byť využitie probiotických kmeňov baktérií s lokálnou aplikáciou na kožu či využitie orálnych probiotík na moduláciu črevnej a zároveň kožnej mikrobioty. Jedným z najnovších trendov je vývoj transplantačných metód, keď sa kožný mikrobióm zdravého jedinca prenesie na určitú oblasť pokožky iného jedinca.
MVDr. Lucia Štempelová, PhD.
MVDr. Viola Strompfová, DrSc.
Ústav fyziológie hospodárskych zvierat
Centrum biovied SAV, v. v. i.
Problematika prezentovaná v príspevku je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA 2/0006/20.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.