Európska spoločnosť Euro Airship pracuje na vývoji vzducholode na solárny pohon, ktorá by sa mala svetu predstaviť počas letu okolo zemegule za 20 dní.
Sľubné začiatky pri vývoji nových technických riešení a smerov ešte nezaručujú, že dôjde k ich širokému uplatneniu v praxi. Dokazuje to aj príbeh vzducholodí. V období medzi dvomi svetovými vojnami sa zdalo, že v oblasti letectva (vtedy nazývanom aj vzduchoplavba) sa okrem klasických lietadiel s krídlami uplatnia aj vzducholode. Plány ukončila havária obrovskej nemeckej vzducholode Zeppelin LZ-129 Hindenburg, ktorá sa vznietila pri pristávaní v americkom Lakehurste, a k ďalšiemu rozšíreniu týchto neprakticky veľkých lietajúcich strojov neprišlo.
S projektom inovatívnej vzducholode prichádza teraz európska spoločnosť Euro Airship, ktorá vyvíja vzducholoď Solar Airship One. Jej palivom má byť slnečné žiarenie. Celý horný povrch vzducholode bude pokrytý fóliovými slnečnými (fotovoltickými) článkami s celkovou plochou 4 800 m2. Celkový elektrický výkon článkov však firma zatiaľ nezverejnila. Počas (slnečných) dní sa hnací systém napája vyrábanou elektrickou energiou. Prebytočná energia bude prostredníctvom elektrolýzy konvertovať vodu na vodík. V noci sa uskladnený vodík využije v palivových článkoch na generovanie energie na prevádzku vzducholode. O vyvíjanej vzducholodi je zatiaľ známych len málo technických podrobností. Vie sa iba to, že pôjde o vzducholoď s tuhou nosnou konštrukciou, jej dĺžka má byť 151 metrov a nosným médiom bude nehorľavé médium (na rozdiel od vzducholode Hindenburg naplnenej extrémne horľavým vodíkom). Hélium bude uložené v 15 nádržiach, vakoch, a jeho celkový objem bude 53 000 m3.
Do vzduchu by sa táto vzducholoď mala po prvý raz vzniesť v roku 2026. Svetu ju chcú predstaviť počas letu okolo zemegule za 20 dní, a to bez medzipristátia. Trasa letu má mať celkovú dĺžku viac než 40 000 km a povedie pozdĺž rovníka, pričom priemerná výška letu má byť okolo 6 km. Medzi krajiny, ponad ktoré vzducholoď poletí, patria napríklad Čína, Mexiko, India, USA, Mauretánia, Mali i Francúzsko. Trojčlennú posádku majú tvoriť Bertrand Piccard, ktorého otec i starý otec sa venovali prieskumom hlbín mora i výšav nad nami, bývalý astronaut Michel Tognini a Dorine Bournetová, prvá telesne postihnutá žena na svete s licenciou akrobatickej pilotky.
RM
