Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe. Jeho pozorovanie v prírode, a najmä loveckých zvyklostí, nie je pre návštevníkov lesa jednoduché. Preto sú priame svedectvá Ivana Kňazeho, dlhoročného fotografa prírody, pôsobivým zážitkom.
Lovecké hry rysa by mohli byť námetom na celú knihu. Napríklad keď ho pozorujem pri kuse mäsa, ktoré vydrapí z väčšej koristi. Nasýtený rys pohodí korisť na zem a chvíľu okolo poskakuje. Prednými nohami chytá korisť a znovu ju púšťa, pritom zadnými nohami poskakuje dokola. Odrazu chytá korisť do predných láb a dvíha ju vysoko nad hlavu pri plne natiahnutých nohách, odtiaľ ju z výšky pustí a za pádu ju chytá a znovu ňou pohadzuje. A tak usmrtená korisť alebo kus mäsa lieta vo vzduchu a zosadá na zem a zasa letí vzduchom, akoby bola živá.
Pri love vo vysokej tráve, kde rys korisť počuje, ale nevidí ju, začne vyskakovať do výšky, panáčkovať, aby ju vyplašil a potom ulovil. S hrabošom, myšou či ryšavkou sa dokáže hrať aj celé hodiny, či so živou, polomŕtvou aj mŕtvou. V období párenia však hlodavca hneď usmrtí a zožerie, nemá vtedy čas ani náladu na hry.
Vhodná korisť
Veľmi hladný, zdatný a silný rys sa odváži zaútočiť aj na zviera, ktoré pre neho môže byť nebezpečné a vie sa brániť, napríklad na mladého silného 100-kilového diviaka, ba môže napadnúť mladého medveďa či vlka. Rys pred napadnutím vlka často už predtým testuje korisť, spoznáva jeho slabé stránky a potom útočí.
Keď sa mu pripletie do cesty had, hneď ho chytí, vytiahne a v zlomku sekundy ho vyhodí do vzduchu. Na zemi ho potom viackrát za sebou seká labou s vystrčenými pazúrmi, nakoniec ho chytí za hlavu do zubov a ešte ním niekoľkokrát udrie o zem. Keď had znehybnie, prestane sa o neho zaujímať a zväčša ho ani nezožerie.
Krty a hlodavce vyhrabáva priamo zo zeme. Čerstvú vyhrabanú zem krtinca dlho pozoruje. Keď sa krtinec čo len trochu pohne, rys náhle skočí, labou silno zahrabne do zeme a vyhodí celú kopu aj s krtom do vzduchu. Ak zacíti pod povrchom pohyb alebo započuje pišťanie hlodavca, uprene sa díva na jeden bod. Potom vyrazí, prednými nohami dopadne na zem a jedným pohybom hraboša vyhrabne zo zeme. Rys však nikdy neloví hlodavca, ktorý má dieru hlboko v zemi, ako to robia napríklad pes alebo jazvec. Keď takú korisť hlbšie v zemi zacíti, chvíľu nad dierou stojí, vrčí a ňuchá. Zriedkavo ak myš vybehne, uloví ju, častejšie však nespokojný obzerajúc sa odchádza. Veverica tiež provokuje rysa k útoku. Ten vie, že ju neuloví, napriek tomu za ňou beží po zemi a vybehne aj na strom.
Úlovky aj pre iných
Najmä v oblastiach, kde je nadbytok koristi alebo korisť nie je na rysa zvyknutá a dostatočne ostražitá, loví rys akoby pre druhých, pre iné šelmy. Niekedy sa dá podľa stôp zistiť, že rys ulovil srnu a zožral len veľmi malú, chuťovo najatraktívnejšiu časť. Ostatok nechal ležať a hoci sa pôvodnej koristi viac nedotkol, o pár dní sme zistili, že mu padla za obeť ďalšia korisť. Na oboch sa medzičasom priživovali líška, krkavce a ďalšie dravé vtáky, no niekedy sa môžu objaviť aj medvede, vlky či diviaky.
Rys inštinktívne loví pri každej príležitosti, aj keď je nasýtený. Sprvu žerie len mäso z úlovku, ktorý uloví v ten deň, ďalší ulovený kus už nechá bez známok požierania. Takéto sklony majú skôr mladé jedince, ktoré takto lovia aj pre zábavu, najmä keď sú to dvaja súrodenci. Tí s korisťou predvádzajú lovecké hry a nakoniec od nej odídu bez toho, aby si z nej čosi uchytili.
V oblastiach, kde zvykne rys loviť aj pre druhých, sa mu líška zavesí na stopu a sleduje ho, aby mala po jeho loveckom úspechu aj ona čerstvé mäso. Krkavce sa objavujú hneď zrána, ohlasujú sa a pozývajú hlasitým hrubým krákaním aj ostatné krkavcovité vtáky.
Keď sa stane, že v danej lokalite žijú aj iné predátory a rys nemá toľko loveckých možností, dokonalejšie využíva korisť a rozširuje potravinové spektrum aj na menej atraktívne zložky, napríklad drobné cicavce, plazy a uhynutú zver.
Text a foto Ivan Kňaze
