Archeologické lokality zo železnej doby s dokladmi o veľkých zvieracích obetách sú v oblasti Stredozemného mora známe len zriedkavo. Sťažuje to pochopenie zákonitostí a pravidiel tejto praxe. V rámci multidisciplinárnej štúdie vedci zo španielskych univerzít skúmali príklad hromadnej zvieracej obety v juhozápadnom Španielsku v lokalite známej ako Casas del Turuñuelo, datovanej do 5. storočia pred n. l.
Autori preskúmali 6 770 kostí 52 obetovaných zvierat, ktoré boli pochované v troch fázach. Patrili medzi ne prevažne dospelé kone, v menšom počte hovädzí dobytok a ošípané a jeden pes. V prvých dvoch fázach boli kostry väčšinou kompletné a nezmenené, ale v tretej fáze kostry – okrem koní – vykazujú známky spracovania na jedlo, čo naznačuje, že rituál sprevádzal nejaký druh jedla. Priestor sa v priebehu niekoľkých rokov opakovane využíval na obetné rituály, ktorých postupy a účely sa menili.
Štúdia umožňuje zistiť podrobnosti o rituáloch v danej lokalite vrátane zámerného výberu dospelých zvierat namiesto mláďat a dôležitosti ohňa, ktorú dokazuje prítomnosť spálených rastlinných a živočíšnych pozostatkov. Casas del Turuñuelo vykazuje aj jedinečné črty v porovnaní s inými lokalitami, ako napríklad veľký počet obetovaných koní. Výskum tak prispel aj ku kontextualizácii rituálnych obetí zvierat v celej Európe.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP