V niektorých krajinách chodia ľudia po zlate v zemi vo forme zásob ropy či zemného plynu, v Európe sa nám pod nohami skrývajú najmä pozostatky stavebnej a inej činnosti našich predkov. Svedčí o tom aj nedávny nález unikátneho bronzového kotúča neďaleko nemeckého mesta Nebra.
Väčšina Európy bola osídlená už pred tisíckami rokov a v mestách sa často pri výkopových prácach nájdu základy veľmi starých stavieb. V otvorenom teréne v zemi možno nájsť poklady či artefakty nevyčísliteľnej hodnoty dokumentujúce život ľudí v dobách dávno minulých.
Nález amatérskych archeológov
Nie vždy v zemi nájdené predmety s často nevyčísliteľnou hodnotou skončia tam, kde majú, teda v rukách archeológov i ďalších odborníkov a napokon v múzeách. V mnohých krajinách je totiž dosť rozšíreným koníčkom amatérske hľadanie pokladov. Amatérski hľadači svoju činnosť sústreďujú na známe miesta vojenských operácií najmä na rôzne vojenské predmety z obdobia prvej či druhej svetovej vojny, iní cielene – aj na základe štúdia historických prameňov – vyhľadávajú v zemi ležiace pozostatky dávnych sídel či kultových miest. Pri svojej neodbornej činnosti pritom spôsobujú nesmierne škody, pretože pri odkrývaní a vyberaní nálezov zo zeme nenapraviteľne poškodia vzácne artefakty. Podľa štatistík sa v Nemecku takémuto nelegálnemu hľadaniu pokladov venuje približne 30 000 ľudí. Väčšina sa pritom sústreďuje na vyhľadávanie kovových predmetov pomocou bežne dostupných detektorov kovu. Takýmito hľadačmi boli aj Henry Westphal a Mario Renner, ktorí 4. júla 1999 našli na 252 metrov vysokom vrchu Mittelberg neďaleko mestečka Nebra v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko predmet, ktorý sa ukázal byť jedným z najvzácnejších archeologických nálezov ostatnej doby.
Neúspešný pokus o predaj na čiernom trhu
Obaja páni pochopili, že našli – a pri tom poškodili – čosi, čo by si nemali zavesiť do obývačky, ale na čom by sa dalo poriadne zarobiť. Už deň po nájdení predmetu, pre ktorý sa vžilo označenie Nebeský disk z Nebry, predali Westphal a Renner celý nález (okrem kotúča obsahoval aj ďalšie predmety) kolínskemu obchodníkovi za vtedajších 31 000 mariek. Neskôr sa mal nález predať až za milión mariek, ale po zistení, že podľa zákona patrí archeologický nález spomenutej spolkovej krajine, sa jeho oficiálny predaj stal nemožným. Z iniciatívy úradov vznikol plán, ktorý spočíval v prejavení fingovaného záujmu o kúpu disku na čiernom trhu za 700 000 mariek. Predaj sa mal uskutočniť vo februári 2002 v jednom hoteli vo švajčiarskom Bazileji. Švajčiarska polícia zasiahla, kotúč zaistila a priekupníci (a potom aj spomenutí nálezcovia) skončili vo väzení. Celý nález, tvorený okrem kotúča dvomi mečmi, dvomi sekerami, jedným dlátom a dvomi kúskami špirálových náramkov, skončil tam, kam patrí, v Múzeu prehistórie v meste Halle (Saale).
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 2/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Rado Mlýnek