Rezistencia baktérií proti dostupným antibiotikám je už vážnym problémom. Jednou z hrozieb klinickej medicíny, a najmä chirurgie, sú stafylokokové infekcie spôsobujúce komplikácie chronických rán a pomalšie hojenie.
Zlatý stafylokok (Staphylococcus aureus) je bežnou súčasťou kožnej a slizničnej mikroflóry ľudí aj zvierat. Ide o fakultatívne anaeróbnu grampozitívnu baktériu, ktorá sa za normálnych okolností správa komenzálne (tzn. v biologickej interakcii medzi dvoma organizmami má jeden zo vzťahu prospech a druhého nijako neovplyvňuje).
Problém praxe aj výskumu
Nebezpečné formy tejto baktérie sa prejavujú rezistenciou proti meticilínu, resp. oxacilínu (meticilín-rezistentný S. aureus, MRSA) a vankomycínu (vankomycín-rezistentný S. aureus, VRSA). Po prieniku do tkanív a krvného obehu kolonizujú jednotlivé orgány so širokou klinickou manifestáciou. Najčastejšími ochoreniami sú endokarditída, pneumónia (zápal pľúc), osteomyelitída a generalizovaný zápal. Komplikovanejšie formy infekcií, ktoré nereagujú na konvenčnú terapiu, sa môžu končiť aj smrteľne.
Podľa WHO ide o jeden z patogénov, ktorý sa zaraďuje do druhej tzv. vysokej priority. Rezistencia baktérií proti dostupným antibiotikám je už vážnym problémom, ktorému je potrebné venovať viac pozornosti. Ide o aktuálny problém pre medicínsku prax, ale aj výskum. Keďže vstupným tkanivom je koža, infekcie S. aureus predstavujú jednu z hrozieb klinickej medicíny, najmä chirurgie.
S. aureus sa negatívne prejavuje aj vo veterinárnej medicíne, a to v podobe mastitíd (zápal mliečnej žľazy), ktoré majú zdravotný aj hospodársky význam súvisiaci so znižovaním produkcie mlieka aj s vážnymi ekonomickými dosahmi na samotný chov dojníc a oviec. Aj keď sa v dostupnej odbornej literatúre o týchto problémoch dlhodobejšie vedú diskusie, naďalej ostáva mnoho nevyriešených otázok. V tomto texte sa v krátkosti diskutuje o hojení kožných rán infikovaných S. aureus v experimentálnych podmienkach.
Kolonizácia a množenie
Stafylokokové infekcie kože sú jednou z najčastejších komplikácií chronických rán. Schopnosť vytvárať biofilm, teda odolnú slizovitú vrstvu baktérií priliehajúcu k živým aj neživým povrchom, je hlavným faktorom virulencie S. aureus (schopnosti patogénnych mikroorganizmov vyvolať chorobu), keďže prispieva k ich pomalšiemu hojeniu v porovnaní s neinfikovanými kožnými ranami. Bakteriálny biofilm je prítomný v približne 78 % nehojacich sa rán. Tento zabezpečuje ochranu baktérie aj so schopnosťou obrany proti imunitnému systému. Okrem iného zabraňuje pôsobeniu leukocytov hostiteľa a dokáže prežiť aj v nehostinných podmienkach s rezistenciou na antibiotiká. Množiace sa kolónie baktérií pritom poškodzujú bunky, tkanivá a vyvolávajú chronický zápal.
Vďaka infekcii kožných rán vyvolanej S. aureus v experimentálnych podmienkach a odberu tkanív v jednotlivých časových intervaloch, ktoré boli spracované štandardnou histologickou technikou, máme možnosť pozorovať ich dynamiku hojenia. Mikroskopické pozorovania dokumentujú, že rezistentné formy S. aureus (MRSA) v počiatočných fázach infekcie kolonizujú ranu, pričom z povrchových častí defektu v skupinkách prenikajú do hlbších častí prevažne nekrotického, len čiastočne zachovalého tkaniva. Tam sa množia a sú jednou z príčin nekrózy obnaženého podkožia. Intenzívne reparačné procesy zo spodiny defektu na podklade zápalu postupne zapĺňajú defekt, do ktorého však prenikajú aj kokovité formácie S. aureus, čo sa prejavuje menšími nekrotickými ložiskami aj v novovytvorenom tkanive. Postupným vyzrievaním defektu s tvorbou granulačného tkaniva (fibrotizácia v priebehu hojenia rany) ostávajú kolónie baktérií vo väčších skupinkách prítomné najmä v superficiálnych (povrchových) častiach rany, no naďalej prenikajú aj do priľahlého granulačného tkaniva.
Text a foto Klaudia Kráľová
pregraduálna študentka
Prírodovedecká fakulta
Univerzita Komenského v Bratislave
