Geolokality v okolí Banskej Bystrice

V štvrtej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve zaujímavé geolokality zo širšieho okolia Banskej Bystrice.

V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.

Muránska keramika, foto Roman Vavrek

Muráň

Slovenské rudohorie (Spišsko-gemerský kras – Muránska planina)
Obec Muráň pod Muránskym hradom má nádhernú polohu. Je situovaná na náplavovom kuželi vytvorenom riekou Muráň (Muránka) a Hrdzavým potokom s jeho prítokom Dolinským potokom. Obklopujú ju vysoko položené krasové planiny rozčlenené dolinami so strmými svahmi.
Medzi historicky cenné zaujímavosti obce patrí v súčasnosti už neexistujúca manufaktúra na výrobu kameniny. Založil ju František Jozef Koháry, neskôr patrila rodine Coburgovcov. V Muráni existovala v rokoch 1823 až 1910. Z mladotreťohorného kaolinického ílu zo Šivetíc sa v nej zhotovovali veľké servisy, čajové a kávové kanvice, šálky a taniere bielej a modrej farby s pestrými kvetmi, krajinárskym motívom, zdobené zlatom. Obľúbené boli listy viniča v modrom a zelenom vyhotovení. Výnimočné vázy s vrchnákom mali spojený čínsky a krajinný motív. Nádherné boli výrobky s vtáčikmi a kohútikmi. Mnohé z nich sú v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone a Múzea Muráň.

Muránske taniere, foto Zbierkový fond, Banícke múzeum v Rožňave

Zlomy a facety

Muráň a doliny Muránskej planiny na zlomoch, foto CBS spol, s. r. o.

Plochý zarovnaný povrch Muránskej planiny sa vytvoril na svetlých wettersteinských vápencoch stredného triasu, ktoré sú súčasťou obrovskej kryhy muránskeho príkrovu. V chemicky veľmi čistých vápencoch prebiehalo krasovatenie už od konca druhohôr za vzniku rôznych foriem krasového georeliéfu. Vodné toky využívali pri formovaní svojich dolín zlomové línie. Najvýznamnejší je Muránsky zlom SV-JZ smeru segmentovaný mladšími zlomami orientovanými v smere SZ-JV. Zlom má v krajine výrazný morfologický prejav, evidentný na celom úseku medzi Telgártom, Muráňom a Tisovcom. Kopíruje ho dolina vytvorená riekou Muráň.
Indikátormi zlomov sú aj trojuholníkové útvary na svahoch dolín – facety. Sú to zvyšky erózne premodelovanej pôvodnej zlomovej plochy rozčlenenej svahovými tokmi. Vidno ich na svahoch Cigánky (935 m) s hradom Muráň, ktorého podložie tvoria vrchnotriasové vápence. Nádherné facety sa viažu aj na zlomovú líniu paralelnú s Muránskym zlomom, ktorá vedie z Muráňa cez Suchú dolinu na Veľkú lúku.

Facety na svahu Muránskej planiny

Krasové pramene

Na Muránskej zlomovej línii vyviera niekoľko krasových prameňov. Štyri vyvieračky známe ako Pastevník sú priamo v centre obce Muráň. Odvodňujú druhohorné vápence a dolomity muránskeho príkrovu. Spolu s ostatnými formami krasovej krajiny, ako sú škrapy, krasové jamy, jaskyne, priepasti a ponory, sú súčasťou Národného parku Muránska planina. Jeho symbolom je lykovec muránsky (Daphne arbuscula), treťohorný relikt a endemit, ktorý sa vyskytuje iba na tomto území.
V dávnej minulosti vznikli pri prameňoch najstaršie časti osídlenia obce, známe ako Majer a Pastevník, kde si pastieri a prví obyvatelia postavili jednoduché drevenice. V okolí prameňov boli zamokrené a močaristé územia, s čím pravdepodobne súvisí praslovanský pôvod názvu obce – Muran. V súčasnosti sú pramene zachytené v podobe rezervoárov na vodu. Jedným z najvýznamnejších prameňov je vyvieračka Pod hradom (Hradná vyvieračka) s doteraz najvyššou zaznamenanou výdatnosťou na Slovensku, až 8 872 l/s. Je to najväčší prameň na muránskom zlome. Využíva sa ako hlavný zdroj pre muránsky skupinový vodovod. Odvádza vodu aj do Muránky, ktorá pramení pod sedlom Predná hora v nadmorskej výške približne 650 m.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Mária Bizubová