V štvrtej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve zaujímavé geolokality zo širšieho okolia Banskej Bystrice.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Muráň
Slovenské rudohorie (Spišsko-gemerský kras – Muránska planina)
Obec Muráň pod Muránskym hradom má nádhernú polohu. Je situovaná na náplavovom kuželi vytvorenom riekou Muráň (Muránka) a Hrdzavým potokom s jeho prítokom Dolinským potokom. Obklopujú ju vysoko položené krasové planiny rozčlenené dolinami so strmými svahmi.
Medzi historicky cenné zaujímavosti obce patrí v súčasnosti už neexistujúca manufaktúra na výrobu kameniny. Založil ju František Jozef Koháry, neskôr patrila rodine Coburgovcov. V Muráni existovala v rokoch 1823 až 1910. Z mladotreťohorného kaolinického ílu zo Šivetíc sa v nej zhotovovali veľké servisy, čajové a kávové kanvice, šálky a taniere bielej a modrej farby s pestrými kvetmi, krajinárskym motívom, zdobené zlatom. Obľúbené boli listy viniča v modrom a zelenom vyhotovení. Výnimočné vázy s vrchnákom mali spojený čínsky a krajinný motív. Nádherné boli výrobky s vtáčikmi a kohútikmi. Mnohé z nich sú v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, Baníckeho múzea v Rožňave, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Múzea vo Svätom Antone a Múzea Muráň.
Zlomy a facety
Plochý zarovnaný povrch Muránskej planiny sa vytvoril na svetlých wettersteinských vápencoch stredného triasu, ktoré sú súčasťou obrovskej kryhy muránskeho príkrovu. V chemicky veľmi čistých vápencoch prebiehalo krasovatenie už od konca druhohôr za vzniku rôznych foriem krasového georeliéfu. Vodné toky využívali pri formovaní svojich dolín zlomové línie. Najvýznamnejší je Muránsky zlom SV-JZ smeru segmentovaný mladšími zlomami orientovanými v smere SZ-JV. Zlom má v krajine výrazný morfologický prejav, evidentný na celom úseku medzi Telgártom, Muráňom a Tisovcom. Kopíruje ho dolina vytvorená riekou Muráň.
Indikátormi zlomov sú aj trojuholníkové útvary na svahoch dolín – facety. Sú to zvyšky erózne premodelovanej pôvodnej zlomovej plochy rozčlenenej svahovými tokmi. Vidno ich na svahoch Cigánky (935 m) s hradom Muráň, ktorého podložie tvoria vrchnotriasové vápence. Nádherné facety sa viažu aj na zlomovú líniu paralelnú s Muránskym zlomom, ktorá vedie z Muráňa cez Suchú dolinu na Veľkú lúku.
Krasové pramene
Na Muránskej zlomovej línii vyviera niekoľko krasových prameňov. Štyri vyvieračky známe ako Pastevník sú priamo v centre obce Muráň. Odvodňujú druhohorné vápence a dolomity muránskeho príkrovu. Spolu s ostatnými formami krasovej krajiny, ako sú škrapy, krasové jamy, jaskyne, priepasti a ponory, sú súčasťou Národného parku Muránska planina. Jeho symbolom je lykovec muránsky (Daphne arbuscula), treťohorný relikt a endemit, ktorý sa vyskytuje iba na tomto území.
V dávnej minulosti vznikli pri prameňoch najstaršie časti osídlenia obce, známe ako Majer a Pastevník, kde si pastieri a prví obyvatelia postavili jednoduché drevenice. V okolí prameňov boli zamokrené a močaristé územia, s čím pravdepodobne súvisí praslovanský pôvod názvu obce – Muran. V súčasnosti sú pramene zachytené v podobe rezervoárov na vodu. Jedným z najvýznamnejších prameňov je vyvieračka Pod hradom (Hradná vyvieračka) s doteraz najvyššou zaznamenanou výdatnosťou na Slovensku, až 8 872 l/s. Je to najväčší prameň na muránskom zlome. Využíva sa ako hlavný zdroj pre muránsky skupinový vodovod. Odvádza vodu aj do Muránky, ktorá pramení pod sedlom Predná hora v nadmorskej výške približne 650 m.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
