Každý, kto si kupuje automobil, nárokuje si viac než len tonu či dve plechu a ocele. Vozidlo musí totiž nielen jazdiť, ale aj mať kde stáť. Doma alebo pri každej prestávke v ceste. A to je často problém.
Keď je reč o odvrátenej strane automobilizmu, väčšinou sa pozornosť sústredí na nehody a znečistenie ovzdušia. Lenže zatiaľ čo kvalita vzduchu sa dá riešiť alternatívnymi spôsobmi pohonu a nehody prísnejšími pravidlami jazdy – a autá môžu pritom zostať viac-menej rovnaké – aj tie najekologickejšie a najbezpečnejšie vozidlá si vyžadujú parkovací priestor.
Je ich čoraz viac
Hoci štatistiky v tomto ohľade nebývajú celkom presné (máločo starne tak rýchlo ako odhady množstva áut na cestách), enormný nárast počtu vozidiel vo svete je nepochybný. Nezvýšila sa iba ich výroba, ale aj ich spoľahlivosť, a tak jazdí čoraz viac nových aj starých áut. Nie tak dávno odhady hovorili o miliónoch. V októbri 2023 internetový magazín The Drive (thedrive.com) na základe údajov agentúry Hedges & Company o automobilovom priemysle odhadol počet automobilov na svete na 1,47 miliardy.
Kolískou masového automobilizmu sú USA (hoci auto je európsky vynález), najviac áut v súčasnosti však pripadá na Čínu, ktorá je jedným z najväčších trhov i výrobcov. Čína má na cestách približne 415 miliónov registrovaných vozidiel a vďaka nej medzi kontinentmi vedie Ázia s počtom 543 miliónov áut. Severná Amerika s 358 miliónmi skončila až za Európou. Tá podľa The Drive registrovala asi 413 miliónov vozidiel. Mimochodom, ešte aj v Antarktíde je registrovaných 50 vozidiel. Jeden automobil na svete tak pripadá približne na šesť ľudí.
Samozrejme, počet automobilov v rozvinutých oblastiach sveta je v pomere k počtu ľudí ešte oveľa vyšší – napríklad kým v Európe na 1 000 obyvateľov pripadá viac ako 500 áut, v Afrike je to len približne 60 vozidiel (v USA na 1 000 ľudí pripadá viac ako 700 vozidiel).
Nikdy to nestačí
Nároky áut na priestor nerastú len spolu s ich množstvom. Rastú aj v dôsledku našej závislosti od nich a z nej vyplývajúceho spôsobu života. Parkoviská sa od 20. rokov 20. storočia, keď sa začali objavovať prvé z nich, postupne stali povinnou súčasťou verejných stavieb aj obytných blokov. Celkovo tak napríklad v USA na jedno vozidlo pripadajú v súčasnosti štyri, a podľa niektorých odhadov až osem parkovacích miest. Neznamená to však, že parkoviská sú prázdne. Svoje parkoviská majú firmy, školy, nákupné centrá, letiská, úrady, ale aj reštaurácie, kiná, parky a detské ihriská, väčšina týchto miest sa však počas dňa využíva vo vlnách. A tak sa môže stať, že ráno je tlačenica pred školou, cez deň pri firme či úrade, poobede pred nákupným centrom a večer vodiči krúžia po svojich štvrtiach a hľadajú voľné parkovacie miesto na noc.
Keďže minimálny počet parkovacích miest si väčšina miest dáva ako podmienku na udelenie povolení na stavby (vrátane bytových), parkoviská rastú ďalej: nezriedka sa pritom stáva, že zaberajú niekoľkonásobne väčšiu plochu ako samotná budova. Výsledkom je, že v mnohých centrách miest je 30 a dokonca aj viac percent nehnuteľností (parkoviská, garáže, miesta na okrajoch ciest) vyhradených pre vozidlá.
Obchod víťazí
Na najväčšom parkovisku na svete potrebujete mať poruke mapu. Parkovisko v kanadskom Edmontone má kapacitu 20 000 parkovacích miest – keby mal každý obyvateľ Nového Mesta nad Váhom vrátane dojčiat svoje vlastné auto, vošiel by sa tam. Prečo by to robili? Parkovisko patrí k najväčšiemu nákupnému stredisku na svete: West Edmonton Mall s plochou 492 000 m2 zastrešuje 800 obchodov, dva hotely, 100 reštaurácií a bufetov, 15 kín a bazén s vlnobitím. Parkoviská porovnateľných rozmerov sa nachádzajú iba pri niektorých veľkých letiskách: v Seattli pri letisku Tacoma International Airport (13 000 miest), v Detroite (11 000 miest) alebo v Chicagu (9 000 miest) a pri atrakciách typu DisneyWorld či Universal Studios.
Už v apríli roku 1920 sa mestská rada v Los Angeles rozhodla vytlačiť autá na perifériu: Keďže deväťdesiat percent ľudí, ktorí vchádzajú do centra mesta, tak robia električkou, najlepším riešením preplnených ulíc je zákaz parkovania súkromných automobilov v centre mesta, uvádzalo sa v nariadení. Priekopnícky pokus však rýchlo narazil. Ako v MIT Press uvádza profesor krajinnej architektúry a plánovania Eran Ben-Joseph, už na tretí deň hlásil manažér obchodného domu Jacoby Brothers pokles obratu o 15 % a o šesť dní neskôr si iný predajca sťažoval, že obchod v centre mesta klesol o 40 %. Údajne to spôsobili ženy, ktoré už vtedy tvorili asi 20 % šoférov a ktoré svoje autá používali okrem iného práve na nákupy. Zákaz im nezabránil v nakupovaní, ale jednoducho sa rozhodli nakupovať inde, uvádza E. Ben-Joseph. Zákaz bol po 17 dňoch zrušený. Ako ukazuje Edmonton, obchod víťazí. Ako ukazuje Los Angeles, víťazil už pred storočím.
R, foto Pixabay
