Na Zakarpatskej Ukrajine sa našli najstaršie známe stopy prítomnosti praľudí na našom kontinente. Žili neďaleko našich hraníc.
Za predchodcov pravekých ľudí na evolučnej línii vedúcej k nám po jej oddelení od línie našich najbližších príbuzných v ríši živočíchov, ľudoopov, sa považujú australopitekovia, tzv. predľudia. Veľkú časť dňa už trávili na dvoch končatinách, ale naďalej si zachovávali aj znaky ľudoopov: mali ruky uľahčujúce šplhanie po stromoch, sploštenú lebku so šikmým čelom a malým objemom mozgovne, s dopredu vysunutou tvárovou časťou a veľkými zubami. Podľa aktuálneho väčšinového konsenzu vedcov sa pred približne tromi miliónmi rokov pravdepodobne z niektorého druhu australopitekov vyvinuli prví príslušníci ľudského rodu Homo.
Naši predchodcovia
Dôkazy o ich prítomnosti, najmä na základe fosílií, siahajú pred 2,8 milióna rokov. Ďalší priebeh evolúcie rodu Homo je však nejasný. Viaceré fosílie sú interpretované podľa toho, na čo kladú najväčší dôraz jednotliví vedci. Postupne sa však podarilo objaviť fosílie, ktoré umožnili zadefinovať špecifické druhy skorých Homo, ako napríklad človek turkanský (Homo rudolfensis), človek zručný (Homo habilis), človek pracujúci (Homo ergaster) či človek vzpriamený (Homo erectus). To sú len hlavné druhy, no hovorí sa o ďalších. H. habilis bol zrejme predchodcom H. ergaster, z ktorého sa vyvinul H. erectus. Istý čas žili vedľa seba a ich existencie sa prelínali. H. erectus sa už pred 2 až 1,8 milióna rokov anatomicky vyformoval na prototyp súčasného človeka s archaickejším tvarom lebky a ešte vždy aj o dosť menším mozgom.
Von z Afriky
Všetko sa to udialo najmä vo východnej Afrike. Skorí Homo odtiaľ začali migrovať do Eurázie ešte predtým, ako sa na evolučnej scéne objavil H. erectus. Dôkazmi sú kamenné nástroje z údolia Zarqa v Jordánsku spred 2,5 milióna rokov. Pred vyše 1,8 milióna rokov začali skorí Homo z Blízkeho východu migrovať hlbšie do rozmedzia Ázie a Európy. Dokazujú to fosílie praľudí z gruzínskeho Dmanisi so znakmi rôznych jedincov H. erectus, ergaster i habilis, všetky staré od 1,85 po 1,78 milióna rokov.
Ako Európanov nás pochopiteľne najviac zaujíma osídlenie nášho kontinentu ľuďmi. Dva najstaršie známe súbory dokladov sú spred 1,2 až 1,1 milióna rokov. Prvým sú ľudské fosílie zo Sima del Elefante v španielskom pohorí Atapuerca, druhým kamenné nástroje z jaskyne Vallonnet v južnom Francúzsku. Okrem toho podporuje migráciu z juhovýchodu úlomok ľudskej lebky z tureckého Kocabaşu, starý viac než 1,1 milióna rokov. Nálezy z Dmanisi a juhozápadu Európy tak delí 600-tisíc rokov.
Zdeněk Urban
