Nie je novinkou, že vývoj umelej inteligencie môže zásadne zmeniť charakter ľudskej práce, dokonca aj chápanie toho, čo má byť za ľudskú prácu vôbec považované. Vedci sa však zamýšľajú aj nad tým, ako môže táto technológia ovplyvniť vývoj človeka ako druhu.
Umelá inteligencia už dokáže viac či menej úspešne napodobňovať ľudskú konverzáciu a zhromažďovať, triediť a do istej miery aj analyzovať veľké súbory údajov. Pre niektorých vedcov skutočné riziká prinesie štádium, v ktorom bude umelá inteligencia schopná nahradiť mnohé aspekty ľudského poznávania.
Bod návratu
Profesor Monterreyskej univerzity Umberto León Domínguez sa vo svojom výskume zamýšľa nad potenciálom umelej inteligencie napodobňovať človeka v kognitívnych procesoch vyššieho rádu. Vo svojej práci uverejnenej v časopise Neuropsychology L. Domínguez vidí v chatbote umelej inteligencie ChatGPT príznaky tzv. technologickej singularity. Ide o koncept naznačujúci, že vývoj umelej inteligencie by mohol dosiahnuť akýsi bod návratu, za ktorým už začne napredovať mimo ľudskej kontroly. Zároveň by mohol potenciálne spojiť ľudskú a strojovú inteligenciu.
Vznik nástroja, ako je ChatGPT, vo mne vyvolal obavy, že ho študenti budú používať na plnenie úloh, čím by sa zabránilo stimulácii ich kognitívnych funkcií. Začal som preto skúmať a zovšeobecňovať vplyv nielen na študentov, ale aj na ľudstvo, teda katastrofálne účinky, ktoré by tieto technológie mohli mať na značnú časť populácie tým, že blokujú rozvoj týchto kognitívnych funkcií. Skúmal som, ako by ChatGPT alebo iné chatboty mohli zasahovať do výkonných funkcií vyššieho rádu, aby som pochopil, ako trénovať tieto zručnosti, dokonca aj s použitím ChatGPT, uviedol L. Domínguez.
Hravá protéza
Podľa L. Domíngueza môže umelá inteligencia postupne pôsobiť ako kognitívna protéza. Mohla by jednoducho začať vykonávať kognitívne úlohy v mene ľudí, podobne ako protetická končatina slúži ako náhrada za stratenú končatinu. Nejde tu pritom iba o jednoduché úlohy, ako je počítanie čísel alebo organizovanie plánov. Výskum podľa vedca naznačuje, že schopnosti umelej inteligencie sa môžu rozšíriť na zložitejšie kognitívne funkcie, ako je riešenie problémov a rozhodovanie, ktoré sa tradične považujú za zreteľne ľudské črty.
Vedci už predtým skúmali rôzne konkrétne scenáre, v ktorých prirodzená náklonnosť ku krátkodobým odmenám odvádza ľudí od činností, ktoré by boli z dlhodobého hľadiska prospešnejšie. Napríklad rozhodnú sa pozerať televíziu a relaxovať namiesto práce na náročnom, ale obohacujúcom projekte. Ako riešenie vedci navrhli použiť umelú inteligenciu na gamifikáciu (podľa anglického game: hra) rozhodovacieho procesu. Gamifikácia zahŕňa pridávanie herných prvkov do neherných aktivít. Prostredníctvom série experimentov rôzni výskumníci zistili, že rozhodnutia, ktoré boli takto vylepšené umelou inteligenciou, pomohli jednotlivcom rýchlejšie sa lepšie rozhodnúť, znížiť prokrastináciu a viac sa sústrediť na dôležité úlohy.
Právo s chatbotom
Nástroje generatívnej umelej inteligencie typu ChatGPT sa považujú za revolučné aj v oblastiach, ktoré sú svojou povahou nielen netechnické, ale najmä zásadne podmienené pravidlami fungovania ľudskej spoločnosti, napríklad v oblasti práva. Podľa nedávneho prieskumu americkej spoločnosti LexisNexis až polovica právnikov verí, že generatívna umelá inteligencia výrazne zmení ich činnosť, pričom až 92 % očakáva aspoň určitý vplyv. Umelá inteligencia je vynikajúca pri čítaní a pochopení enormného množstva dokumentov, čím šetrí čas právnikov, ktorí ho potom môžu lepšie využiť napríklad na hlbšie preskúmanie problémov klientov. Pomáhať môže pri vyhľadávaní príslušných zákonov, predpisov a precedensov, ako aj pri preklade právnych informácií. Môže takisto generovať dokumenty, zmluvy a listy a umožňuje aj prediktívnu analýzu, čím pomáha právnikom pri prijímaní rozhodnutí založených na údajoch.
V práve však tvoria nezanedbateľnú zložku rozhodovania etické úvahy. Na tvorbu dobrých rozhodnutí sú potrebné presné a nezaujaté údaje. Právnici môžu vďaka týmto nástrojom rýchlo informovať klientov o vývoji prípadu a zhrnúť zložité súdne rozhodnutia pre publikum rôzneho stupňa odbornosti. Riziko však predstavujú napríklad súkromie a dôvernosť údajov. Existujú síce nástroje na ochranu citlivých informácií, no na dodržiavanie zásad primeranosti a dôvernosti je potrebný neustály dohľad. Aj malé chyby by mohli mať vážne následky.
Výpoveď od AI
O tom, aký typ prác a pracovníkov je nástupom umelej inteligencie ohrozený najviac, napríklad či to budú skôr robotnícke alebo administratívne oblasti, sa ešte diskutuje. Spoločnosť McKinsey Global Institute, ktorá sa zaoberá analýzami ekonomických informácií, odstupňovala problém jednoducho podľa rozdielov v príjmoch. U pracovníkov s nízkymi mzdami je v porovnaní s pracovníkmi s vysokými mzdami až 14-krát vyššia pravdepodobnosť, že budú nahradení umelou inteligenciou, uviedol McKinsey Global Institute vo svojej správe. Na druhej strane, finančná spoločnosť JP Morgan predpovedá pre nasledujúce desaťročie masové preskupenie administratívnych pracovníkov.
Umelá inteligencia sa spočiatku zameriava na opakujúce sa úlohy, ale nakoniec môže nahradiť stredných manažérov a odborníkov aj v oblastiach ako právo a účtovníctvo. Z tohto hľadiska nie je veľký rozdiel napríklad medzi prácou na montážnej linke a niektorými oblasťami účtovníctva: oba typy práce zahŕňajú predvídateľné úlohy, ktoré možno automatizovať. Práve takéto práce sú podľa analytikov vystavené vysokému riziku. Schopnosti umelej inteligencie však môžu ohrozovať aj prácu finančných analytikov, poisťovateľov a ďalšie pracovné miesta, ktoré si vyžadujú analýzu údajov. Na jednej strane sa tak predpokladá, že umelá inteligencia vyvolá zvýšený dopyt po prácach v oblastiach ako dátová veda, analytika či strojové učenie, na druhej strane napríklad call centrá rôznych firiem môžu byť do piatich rokov takmer úplne automatizované. Takýto vývoj sa dotkne rovnako pracovníkov s nízkou aj vysokou kvalifikáciou.
Hrozba pre kritické myslenie
Umelá inteligencia môže automatizovať opakujúce sa a predvídateľné úlohy. Tým však zdôrazňuje potrebu prác, ktoré si vyžadujú ľudskú empatiu, kreativitu a strategické myslenie. Automatizuje napríklad určité úlohy programovania, no úloha programátorov sa skôr posúva, než zmenšuje. Aj profesie matematikov, finančných či spravodajských analytikov, ktoré sa označujú za ohrozené, sa skôr prispôsobia, než zaniknú. Naozaj ohrozené môžu byť práce, ktoré zahŕňajú vyhľadávanie a kondenzáciu informácií, napríklad zákaznícky servis alebo práca právneho asistenta. Umelá inteligencia bude mať teda vplyv na robotníkov aj administratívnych pracovníkov. Objavia sa však nové príležitosti v oblastiach, ktoré si vyžadujú ľudské zručnosti, tvorivosť a schopnosť riešiť problémy.
Vedci ako L. Domínguez však varujú pred rizikami spojenými s príliš úzkou integráciou umelej inteligencie do našich kognitívnych procesov. Problémom je kognitívne odbremenenie: ľudia sa môžu stať od umelej inteligencie príliš závislými, čo povedie k poklesu ich schopnosti vykonávať kognitívne úlohy nezávisle. Rovnako ako svaly môžu bez cvičenia slabnúť, aj kognitívne schopnosti sa môžu zhoršiť, ak sa pravidelne nepoužívajú. Nebezpečenstvo nespočíva len v tom, že budeme leniví myslieť. Zakrpatieť totiž môže náš kognitívny vývoj a schopnosti riešiť problémy. Mohlo by to viesť k spoločnosti s nedostatkom kritického myslenia a kreativity, pretože ľudia si zvyknú nechať AI robiť ťažkú prácu. Existuje skutočné riziko, že jednotlivci sa môžu uspokojiť a prehliadať aj tie najzložitejšie kognitívne úlohy. Tak ako sa človek nemôže stať zručným v basketbale bez toho, aby hru skutočne hral, rozvoj komplexných intelektuálnych schopností si vyžaduje aktívnu účasť a nemôže sa spoliehať len na technologickú pomoc.
R, foto Pixabay
Článok vznikol v spolupráci s magazínom NEXTECH.
