Výskum Inštitútu astrofyziky na Kanárskych ostrovoch (IAC) priniesol poznatky o pôvode niektorých najjasnejších a najhorúcejších hviezd vo vesmíre, tzv. modrých nadobrov. Hoci sú tieto hviezdy bežne pozorované, ich vznik bol záhadou. Vedci našli dôkazy, že väčšina modrých nadobrov mohla vzniknúť splynutím dvoch hviezd viazaných v binárnom systéme.
Modré nadobry typu B sú veľmi žiarivé a horúce hviezdy (najmenej 10 000-krát žiarivejšie a 2- až 5-krát horúcejšie ako Slnko) s hmotnosťami 16- až 40-krát väčšími ako Slnko. Podľa konvenčných poznatkov by sa mali vyskytovať vo veľmi rýchlej fáze vývoja. Väčšina mladých masívnych hviezd sa zrodila v binárnych systémoch so spoločníkmi, lenže masívne binárne hviezdne systémy splývajú a vytvárajú modré nadobry. Tím výskumníčky Athiry Menonovej z IAC simuloval modely zlučovania hviezd a analyzoval vzorku 59 modrých nadobrov typu B vo Veľkom Magellanovom oblaku, satelitnej galaxii Mliečnej cesty. Simulovali sme splynutia vyvinutých obrovských hviezd s ich menšími spoločníkmi. Novovzniknuté hviezdy žijú ako modré nadobry počas druhej najdlhšej fázy života hviezdy, keď vo svojom jadre spaľuje hélium, uviedla A. Menonová. Vedci z IAC chcú skúmať, ako modré nadobry explodujú a prispievajú k tvorbe čiernych dier a neutrónových hviezd.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
