Šiestym mesiacom v gregoriánskom kalendári je jún. Kedysi sa v rámci štúrovského názvoslovia pre tento mesiac používal názov lipeň, čo naznačovalo začiatok obdobia pučania lipy.
Z astronomického hľadiska nejde o mimoriadne zaujímavý mesiac, no predsa každoročne láka množstvo pozorovateľov, či už na nočné svietiace oblaky, alebo Mliečnu cestu počas súmraku, a to v sprievode teplých nocí. Dňa 20. júna o 20:46 UTC nastane letný slnovrat, ktorý prinesie najdlhší deň a najkratšiu noc v roku.
Mliečna cesta na modrej oblohe
Množstvo pozorovateľov nočnej oblohy vie, že v júni na časti územia Slovenska nenastane astronomická noc. Znamená to, že počas celej noci trvá astronomický súmrak. V tomto období síce môžeme vidieť na oblohe hviezdy či našu Galaxiu, no jas samotnej oblohy nám pripomína, že Slnko nezostúpilo viac ako 18 stupňov pod obzor.
Pre fotografov to však môže byť aj tak zaujímavé obdobie. Fotografia totiž odhalí slabú modrú farbu hviezdneho pozadia, keďže slnečné lúče neustále prenikajú vysoko do atmosféry. Práve táto vlnová dĺžka sa v nej, podobne ako počas dňa, rozptyľuje najviac. Preto napriek absencii astronomickej noci môžeme zachytiť zaujímavú krajinársku astrofotografiu.
Nočné svietiace oblaky
Každoročne sa na prelome júna a júla dostávame do obdobia, keď aj z nášho územia pozorujeme zvláštne mezosférické oblaky. V porovnaní s tými klasickými, ktoré nazývame počasím, sa nachádzajú mimoriadne vysoko. Zatiaľ čo bežná oblačnosť siaha do výšok približne 11 až 13 km, nočné svietiace oblaky (noctilucent clouds, NLC) sa vyskytujú oveľa vyššie. Až 85 km nad povrchom zeme v noci žiaria kryštáliky ľadu a meteorického prachu osvetlené Slnkom.
Ako ich pozorovať? Na oblohe sa nevyskytujú každú noc, preto treba sledovať upozornenia na výskyt tohto úkazu alebo jednoduchým pohľadom na oblohu odhaliť ich prítomnosť. Sledovať ich môžeme najmä počas súmraku a svitania, keď Slnko zostúpi 6 až 16 stupňov pod obzor, teda medzi 22. hodinou a polnocou a neskôr medzi 2. a 4. hodinou ráno. Vtedy už Slnko svojím jasom neosvetľuje bežnú oblačnosť. Pozeráme sa pritom na odkrytý severný obzor. NLC mávajú inú štruktúru ako bežné oblaky.
Pozorovaniu v tomto roku nebude priať vysoká slnečná aktivita, ktorá dosahuje svoje maximum a spôsobuje nestabilitu vysokých vrstiev zemskej atmosféry. Napriek tomu sa na prelome júna a júla oplatí sledovať oblohu a úkaz skúsiť vyfotografovať. Je to veľmi jednoduché.
Zaujímavé konjunkcie
Júnové konjunkcie otvorí stretnutie tenučkého kosáčika Mesiaca s planétami Saturn a Mars. V ich blízkosti sa ocitne nadránom 1., 2. a 3. júna. Môžeme ho zazrieť okolo 3. hodiny ráno nad východným obzorom. Dňa 16. júna sa na večernej oblohe bude nachádzať veľmi blízko pri jasnej hviezde Spika zo súhvezdia Panna. Na konci mesiaca, 27. a 28. júna, zasa doputuje do blízkosti planéty Saturn.
Text a foto Tomáš Slovinský
riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
