Austrália, Nová Guinea a Tasmánia boli kedysi spojené pevninským masívom nazvaným Sahul. Interdisciplinárny tím pod vedením geofyzika Tristana Sallesa z Univerzity v Sydney využil nový model evolúcie krajiny zohľadňujúci klimatické zmeny v období pred 75- až 35-tisíc rokmi na skúmanie toho, ako meniace sa prostredie vplývalo na rozptýlenie prvých ľudí v Sahule. Nový model evolúcie krajiny umožňuje realistický popis terénov a prostredí obývaných prvými komunitami lovecko-zberačských spoločenstiev, uviedol T. Salles. Kombináciou zmien v krajine so vzormi hľadania potravy ukazuje vplyv fyzického prostredia na ľudskú mobilitu.
Výskumníci vykonali tisíce simulácií osídlenia Sahulu dvomi migračnými trasami: severnou cestou cez Západnú Papuu (pred 73-tisíc rokmi) a južnou trasou od Timorského mora (pred 75-tisíc rokmi). Model neidentifikoval presné trasy, namiesto toho však ukázal žiariacu vlnu migrácií cez Sahul, sledujúcu riečne koridory a pobrežia. Určil veľkú pravdepodobnosť prítomnosti ľudí v blízkosti niekoľkých už známych ciest pohybu domorodcov na východ od jazera Carpentaria, južne od Eyrovho jazera a cez vnútro Austrálie. Vedci dúfajú, že model presne určí archeologické lokality a posúdi úroveň erózie alebo sedimentácie. Predpokladajú, že jeho aplikácia v iných oblastiach sveta zlepší naše pochopenie migrácie ľudí z Afriky.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
