Diamanty v prírode vznikajú pod obrovským tlakom v zemskom plášti. Aj najbežnejšia metóda výroby syntetických diamantov, známa ako vysokotlakový a vysokoteplotný rast (HPHT), si vyžaduje tlak približne päť gigapascalov, podobný tlaku v zemskom plášti. Pri tejto technike sa z uhlíka rozpusteného v tekutom kove vytvárajú diamanty pri teplotách 1 400 °C.
Diamanty sa však podľa vedcov dajú vypestovať pri bežnom atmosférickom tlaku v kvapaline z gália, železa, niklu a kremíka, ktorá je vystavená pôsobeniu plynu bohatého na uhlík. Ako uviedli v časopise Nature, nová technika si na rozdiel od doterajších metód vyžaduje nižšie teploty, približne 1 025 °C, a nevyžaduje použitie diamantového semena – počiatočného kúsku diamantu. Zastúpi ho kremík, ktorý naštartuje úvodné štádiá rastu a umožní vznik jadra malého kúska diamantu. Z toho následne môže vyrásť zvyšok kryštálu.
Dopyt po diamantoch sa netýka len drahých kameňov. Vedci ich využívajú na všetko možné, od snímania magnetických polí až po hľadanie nových subatomárnych častíc. Nová metóda by mohla uľahčiť vytváranie takýchto materiálov. Syntézy nemusia závisieť od drahého alebo komplikovaného zariadenia, hovorí fyzikálny chemik Rodney Ruoff z Centra pre viacrozmerné uhlíkové materiály v juhokórejskom Ulsane.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
