Kožné škvrny, deformované nosy, vredy: malomocenstvo je infekčné ochorenie s vážnymi príznakmi. Baktéria Mycobacterium leprae, ktorá neustále infikuje približne 200 000 ľudí ročne, najmä na globálnom juhu, má svoju dlhú históriu aj v Európe.
Tím vedený paleogenetičkou Verenou Schünemannovou z Bazilejskej univerzity odhalil veverice obyčajné (Sciurus vulgaris) ako hostiteľov M. leprae v stredovekom Anglicku. Vedci zistili, že baktérie lepry vo vevericiach boli príbuzné s tými, ktoré boli izolované z ľudských kostier z tej istej oblasti. Baktérie lepry sa v tom čase pravdepodobne prenášali medzi zvieratami a ľuďmi, hovorí V. Schünemannová. Pripomína však, že nie je jasné, ako k tomu dochádzalo. Nevieme, či veverice nakazili ľudí, alebo či to boli ľudia, ktorí preniesli túto chorobu na zvieratá. Vyššie vrstvy stredovekej spoločnosti vyhľadávali kožušiny z veveríc a v 11. a 12. storočí sa z nich pre rôzne kráľovské rodiny vyrábali celé kabáty. Veverice sa vtedy chovali aj ako domáce zvieratá na kráľovských dvoroch a v kláštoroch.
Výsledky výskumu sú dôležité aj pre súčasnosť, pretože doteraz nie je úplne jasné, ako sa choroba šíri. Priame porovnanie medzi staršími zvieracími a ľudskými kmeňmi nám umožňuje rekonštruovať potenciálne prenosové udalosti v čase a pomáha vytvárať závery o dlhodobom zoonotickom potenciáli choroby, uviedla V. Schünemannová.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
