Hlodavce vedia, ako riešiť testy často aj vtedy, keď sú ich výsledky napohľad zlé. Podľa vedcov z Univerzity Johnsa Hopkinsa je to tak preto, lebo myši sa zaoberajú samotnými testami. Zdá sa, že zvieratá, rovnako ako ľudia, môžu vytvárať hypotézy a testovať ich.
Neurovedec Kishora Kuchibhotla pri štúdiu procesov učenia sa zistil, že zvieratá vedia o úlohách viac, ako demonštrujú v testoch. Spolu so svojím kolegom Ziyi Zhuom pripravili experiment: Myši počuli dva zvuky, pri jednom mali otočiť koleso doľava, pri ďalšom doprava, a keď to urobili správne, dostali odmenu. Myši však chvíľu otáčali kolesom doľava, potom doprava. Zdanlivo robili chyby, ale ich správanie malo účel. Keď zviera skúma, riadi sa jednoduchou stratégiou: Pôjdem chvíľu doľava, zistím, čo sa stane a potom na chvíľu pôjdem doprava, povedal K. Kuchibhotla.
Keď vedci odstránili prvok odmeny, myši okamžite zdvojnásobili správne odpovede. Keby nemali vnútorný model úlohy, neexistovali by nijaké očakávania, ktoré by sa mohli porušiť a pokračovali by v slabom výkone. Je to porovnateľné s tým, ako sa učia deti: prieskum a testovanie hypotéz. Vedci dúfajú, že určia nervový základ pre strategické myslenie a zistia, ako tieto stratégie porovnávať medzi rôznymi zvieratami.
Zo stránky SciTechDaily spracovala BP
