Ôsmy mesiac v roku, august, bol nazvaný po rímskom cisárovi Augustovi Caesarovi. V súčasnosti pre mnohých znamená koniec letných prázdnin. Astronómovia a nadšenci nočnej oblohy si však ako obvykle prídu na svoje.
Nielen nádherná Mliečna cesta a galaxie, ale aj meteorický roj, konjunkcie či okultácia sú to, na čo sa v tomto letnom mesiaci môžeme tešiť.
Najobľúbenejší roj
August každoročne ponúka jeden z najsledovanejších astronomických úkazov v roku. Aj laik vie, že ide o známy meteorický roj Perzeidy, ľudovo nazývaný aj slzy sv. Vavrinca. Vrcholí každoročne v prvej polovici augusta, pričom prvé meteory je možné pozorovať už koncom júla. Tento rok svoje maximum dosiahne v noci z 12. na 13. augusta a podmienky budú vyhovujúce. Mesiac v prvej štvrti bude rušiť iba začiatkom noci. Roj vrcholí nadránom, keď súhvezdie Perzea, miesto, kde sa nachádza radiant, vystúpi vyššie nad obzor.
Pri tomto úkaze sa oplatí navštíviť čo najtmavšie oblasti Slovenska a nájsť miesto s odkrytým obzorom. Za dobrého počasia tam počas noci maxima napočítate 50 až 80 meteorov za hodinu. Stačí sa vybaviť teplým čajom, dekou, prípadne fotoaparátom. Časozberným snímaním fotoaparát určite nejaký ten meteor zachytí. Letná nočná obloha ponúka množstvo pekných objektov, no poteší aj ranná konjunkcia.
Tesné stretnutie planét
Počas pozorovania Perzeíd si nadránom môžete všimnúť dva jasné objekty veľmi blízko pri sebe. Sú to planéty Jupiter a Mars. Ich najväčšie priblíženie nastane 14. a 15. augusta, kedy budú od seba vzdialené iba niekoľko uhlových minút. Pri pohľade ďalekohľadom tak uvidíte dooranžova sfarbený Mars, Jupiter a štyri jeho mesiace – Európu, Ganymedes, Callisto a Io, ktoré poznáme aj pod názvom Galileove mesiace.
Existuje modrý spln?
To je zaujímavá otázka, s ktorou sa stretáva nejeden popularizátor astronómie. Modrý spln existuje, neznamená však zafarbenie Mesiaca. Označuje sa ním buď spln, ktorý nastane druhýkrát v jednom mesiaci, resp. tretí spln zo štyroch v jednom ročnom období. Existuje však modrý Mesiac? V podstate nie, ale za určitých podmienok by ho ľudia predsa len mohli pozorovať. Napríklad v prípade, že sa vysoko v atmosfére nachádza sopečný prach, ktorý rozptyľuje červenú zložku spektra. Do očí pozorovateľa tak preniká skôr modrá farba. No takýto zjav je zriedkavý.
Modrý spln nastane 19. augusta, no namiesto modrej farby môžete zachytiť napríklad červenú. A to pri západe alebo východe Mesiaca, ktorý sa nízko nad obzorom, rovnako ako aj ostatné objekty, sfarbuje v dôsledku atmosférickej extinkcie (absorpcie a rozptylu vo vzdušnom obale) dočervena.
Zákryt Saturna Mesiacom
Dňa 21. augusta nastane moment, ktorý ocenia majitelia ďalekohľadov. Nadránom asi o 5.30 h sa Saturn, planéta s najvýraznejšími prstencami v našej Slnečnej sústave, ukryje za Mesiac. Tento zákryt alebo okultácia potrvá približne hodinu. Ráno asi o 6.30 h (v závislosti od polohy pozorovateľa) planéta vyjde na opačnej strane Mesiaca.
Text a foto Tomáš Slovinský
riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
