V strednej Európe, a teda aj u nás na Slovensku, sa buk lesný, jedna z najvýznamnejších hospodárskych drevín, vyskytuje v nížinách len málokde. No v severnejších krajinách Škandinávie ho môžeme nájsť aj priamo pri pobreží mora.
Pravý bukový vegetačný stupeň, v ktorom sú prítomné krásne nezmiešané bučiny často aj takmer bez bylinného podrastu a s pôdou pokrytou len bukovým lístím, sa u nás nachádza približne od 400 do 800, prípadne až 1 000 metrov nadmorskej výšky. Iba vzácne sa buk v našich lesoch objavuje už od nadmorskej výšky 200 m, kde však nie je dominantnou drevinou. Keď cestujeme po Európe smerom na sever, spodná hranica výskytu bučín sa postupne znižuje a tak napríklad v južnej Škandinávii môžeme vidieť bučiny nezriedka priamo pri morskom pobreží.
Národný strom Dánska
S takýmito zaujímavými bučinami sa môžeme stretnúť pri Baltskom mori v Dánsku. Často sa medzi bukovými porastami a morom nachádzajú dlhé piesočnaté pláže. Pre bežného Stredoeurópana je to netypický pohľad. Pokiaľ ide o rozšírenie buka lesného (Fagus sylvatica) v Európe, na území Dánska sa buk vyskytuje pri jeho severnej hranici a zasahuje ešte do južného Nórska a Švédska. Buk sa preto stal aj národným stromom Dánska. Najmä na brehoch Baltského mora a vo fjordových lesoch sa buku veľmi darí, čo je spôsobené aj tým, že pôdne podmienky sú v týchto polohách pre jeho rast veľmi priaznivé. Za dobrých podmienok tam môže tento strom dorásť až do výšky 35 m a dožiť sa 200 či 300 rokov.
Buk sa podobne ako v mnohých krajinách aj v Dánsku využíva v nábytkárskom priemysle, na výrobu parketových dosiek a celulózy a najmenej kvalitný sa používa ako palivové drevo.
Chudobná pôda
Skoro na jar sú v ešte neolistených bučinách nápadné v bylinnej etáži lesa pôvabné biele koberce kvetov veternice hájnej (Anemone nemorosa). Práve takýto jarný aspekt je charakteristický pre bučiny Dánska. V tomto období tam kvitne tiež veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), bažanka trváca (Mercurialis perennis), lipkavec marinkový (Galium odoratum), hluchavka žltá (Galeobdolon luteum) a ďalšie druhy.
Na piesočnatých pôdach chudobných na živiny, kde sa opadané bukové lístie premieňa pomaly, pôda pozostáva z takmer rašelinovej vrstvy len zo slabo premenených listov a je kyslá. Nedostatok dážďoviek v takej pôde spôsobuje, že nedochádza k premiešavaniu s minerálnou vrstvou. Na takýchto pôdach pod bukmi chýba bohatšia jarná flóra. Na svetlých miestach v lese však kvitne kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), sedmokvietok európsky (Trientalis europaea), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a iné.
Pôvodné aj nepôvodné dreviny
Na konci jari rozkvitajú pri pobreží na okraji lesa na viacerých miestach vo veľkom počte kry 50 až 150 cm vysokej ruže vráskavej (Rosa rugosa). Jej prirodzené rozšírenie je vo východnej Ázii. Tejto nepôvodnej drevine sa v Dánsku mimoriadne darí. Okrem ružových kvetov sa vyskytuje aj v bielej forme. Kvety sú na divorastúcu ružu nezvyčajne veľké a intenzívne voňajú. Plody sú nápadne guľovité, mierne sploštené. Sú zdrojom vitamínu C, A a vápnika.
V oblasti bučín sa často vyskytujú aj iné dreviny, napríklad javor horský (Acer pseudoplatanus) a dub letný (Quercus robur). Stromy v bukových lesoch slúžia ako opora pre drevnaté liany, ku ktorým patrí známy brečtan popínavý (Hedera helix). Na niektorých miestach môže jeho kmeň v spodnej časti dosahovať úctyhodnú hrúbku až 15 cm. V dánskych lesoch býva na presvetlených miestach častá liana, pôvodná drevina Dánska, popínavý ker zemolez ovíjavý (Lonicera periclymenum), ktorého stonky môžu dosiahnuť dĺžku až 7 m.
Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc.
